Azda okrem toho balkóna ... - diskusia (strana: 1)

Azda okrem toho balkóna ... (Späť na článok)

Hodnoť

Takýmito zapísanými momentkami

sa človek na chvíľku vráti do atmosféry, kedy si to zapísal a niekedy sa čuduje, že prečo napísal práve toto:)
Mala som obdobie, keď som takmer každý deň napísala básničku o prežitom.
Potom som mala obdobie, ktoré trvalo viac ako 5 rokov, keď som takmer denne písala listy svojim láskam. Tie môjmu Marianovi a jeho mne mi zaberajú jednu poličku v skrini a a vážia niekoľko kíl:)
Potom bolo obdobie mejlov, sms ... tie mimoriadne "kvalitné" som si tiež dlho archivovala.
Teraz som už zo stredu záujmu posunula seba na koniec radu a teraz mám obdobie, keď si zapisujem diamanty vyslovené vnučkou.
Nedá sa spoliehať len na vlastnú pamäť, hoci človek niekedy v nej vyloví aj to, čo nikdy nepovedal ani nenapísal:)
No a s tým upratovaním si trafila! Je to jedna z mojich obľúbených činností, lebo nie je len o obyčajnom upratovaní:)

Reagovať |

Janka Remešíková |

20.03.2014 8:44 | Oznám správcovi | Odkaz

Hodnoť

Janka, tie tvoje listy, to je nieco ako Satinskeho Listy Olge. Uzasne ;). S takym niecim sa ja nemozem pochvalit. Listy som pisavala zasadne len z tabora, a to boli aj prve a posledne listy v mojom zivote. Inak ako dnesna mladez, ficim na sms a poznamkach. Skoda len, ze maju obmedzenu zivotnost... :)

Reagovať |

Dana Arvay |

20.03.2014 9:50 | Oznám správcovi | Odkaz

Hodnoť

Ja som si minule robila poriadok medzi vecami a niekde zo spodku skrine som vytiahla velku krabicu listov. Kedze som usudila, ze zabera v mojom malickom byte prilis vela miesta, rozhodla som sa listy pretriedit.
Netusila som, ze tym stravim skoro cely den. Listy vo mne vyvolali emocie. AJ som sa zasmiala, aj som si poplakala, niektori z pisatelov su uz mrtvi.

Obzvlast silno na mna zaposobil list od otca z liecebne vo Vysokych Tatrach - ja som bola vtedy vysokoskolacka, hlava do vetra, dostatocne som si neuvedomila, co mi moj otec jednoduchymi slovami chce povedat, iste vtedy rekapituloval svoj zivot.

A listy od kamaratiek ma zas dostali do stavu, ked som bola teen - :-) a zatuzila som opat po tych emociach a radosti zo zivota a lahkosti . vonach a chutiach a farbach... a ozvala som sa par starym znamym ... ved predsa nic nie je dolezitejsie, ako vztahy. A zistila som, ze tuzime zhruba po tom istom, len sa to bud bojime povedat alebo si myslime, ze to uz nejde. Ale myslim, ze je prave cas to "rozbalit" :-)

No a lubostne listy ... ach jo :-)))

Na mailoch je zle to, ze ked ma niekto nastve, mazem ich ... a potom po niektorych vztahoch nezostava nic, co by osviezilo pamat

Reagovať |

Popy

20.03.2014 10:25 | Oznám správcovi | Odkaz

Hodnoť

Vyjadrujem PLNU totoznost s tym,

co si napisala, Popy. Pri citani tych "starozitnosti" sa objavi v cloveku taky prival emocii, ze je to niekedy tazke uniest len jednemu:) Skoda, ze sa skoro nikdy take, aby to cital citatel aj pisatel spolu:)
Aj ja mam odlozeny list od mamy napisany par dni pred smrtou. Ked som ho dostala, este som si vobec naplno neuvedomila, co sa deje. O to mi je dnes vzacnejsi ... Aj ked ma uz 29 rokov, vekom mi mladne:)

Reagovať |

Janka Remešíková |

20.03.2014 11:19 | Oznám správcovi | Odkaz