Mám pohár!

Autor: Dana Árvayová (Dvořáková) | 15.5.2007 o 8:40 | (upravené 29.11.2012 o 12:56) Karma článku: 7,98 | Prečítané:  2263x

Po návrate z blogostretka o 3:45 ráno, tri hodinky spánok a vstávať. Príšerné tri hodiny prehadzovania sa, spotený vankúš, nepokojné driemoty, tisíce myšlienok. Takmer po siedmy krát kontrolujem čas. 7:00 nachystaná, zbalená vyrážam z pod baráku. Smer Karpaty, Smolenice, Memoriál Ľuboša Stacha. 10 km horského behu, 860m prevýšenia - inými slovami kruťárna ....

Zastavujem na pumpe. Môj pokus zjesť aspoň kúsok rožku končí neúspešne, práši sa mi z huby. „Áno, Colu platím samostatne." Poškuľujem po kávomate, ale Cola na lačný žalúdok bude dostatočný kopanec do brucha. S tou krpatou tretinkou rožku bojujem celú cestu. V žalúdku sa mi miešajú motýle s tehlami. Neskôr si dávam rannú kávu a polku horalky. „Jedz dievča, lebo odpadneš", práši sa si horalka z pusy. Prichádzame do Smoleníc, idem sa zapísať na „Švindlerov" zoznam, a dostávam šťastnú sedemnástku. Zatiaľ jediná žena, a jediný človek, ktorý na otázku „Dátum narodenia?" odpovedá zdĺhavým premýšľavým: „eeeeee......".

Páľ! V žalúdku začínajú vyhrávať tehly nad motýľmi, dostávam kŕče do sleziny. Toť moje prvé poklusné kroky. Spomaľujem na rýchlu chôdzu. „Úplný debil, fakt kretén, čo tu robíš dievča??? Moja milá, choď k jazierku, vráť sa kým je čas, a nenarob si ostudu. Však ty netrénuješ a vôbec, veď nevieš utekať..." Tvrdohlavá ako mulica, nevzdávam a znovu zrýchľujem beh. Tam kde som mala ísť doprava, slávnostne prebehnem rovno. Utekám nič netušiac, lebo všetci ma už predbehli (ale iným smerom), potím sa, fučím, kráčam, bežím. Myslím na tisíce iných vecí, len nie na beh. To by som to totiž hneď vzdala. Vybieham von z lesa, ocitám sa medzi pionierskymi chatkami na Jahodníku, vbieham zase do lesa. Dobieham do polky trasy, medzitým ma „rázcestníci" upozornili, že som zablúdila a že som si riadne nadbehla. Fajn, mením trasu podľa odporúčania, a letím na Záruby. No - „letím" - ako sa to vezme. Na Záruboch nachádzam „rázcestníka" spokojne chrumkajúceho slaninku s cibuľou bez chleba. Zbadajúc bežiacu mulicu vyťahuje zošitok. „Skvelé! Našli ste sa! Fajn, ak šup šup utekajte, máte dobrý čas..." Otáčam a posilnená smradom z cibule utekám odtiaľ kade ľahšie. Tu sa už našťastie nemám kde stratiť, úzka hrebeňovka na Havranicu a Havraniu skalu. Zbiehajúc záverečný špurt získavam od zástupu dobehlíkov veľký aplaus a .. no, vypískali ma.

Konečný stav: 10 km behu (nie som bežec a fakt netrénujem) - 660 m prevýšenia - osemnásta z 23 pretekárov, všetko muži. Jediná žena. No a preto, čo? No kto vyhral pohár? No kto?? :))

1

2

3

4

No predsa Chosé v zálive !!! :))

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?