Zápisky o cyklistovi III. - To nevymyslíš

Autor: Dana Árvayová (Dvořáková) | 28.11.2011 o 8:00 | Karma článku: 8,25 | Prečítané:  1798x

Sú situácie, ktoré sa volajú „to nevymyslíš", alebo jednoducho „deň blbec". Všetci ich milujeme - spadnú vám kľúče od auta do kanála práve keď ste šli otvoriť dvere a vy už teraz idete neskoro na celo firemný meeting. Vybuchli ste sa stojac pred dverami svojho bytu v trenkách a papučiach so smeťákom v ruke. Alebo ste super nahodená panička, dnes s extra vyladenými vysokými lodičkami a lesklými pančuškami, a vždy keď sa idete zohnúť pre dvadsať eurovku, ktorú vám vyfúkol vietor z ruky, sa papierik zdvihne a odfúkne ho ďalej, a vy pobehujete ako hus pred cestujúcimi čakajúcimi na zastávke. Alebo ... a teraz to príde ... kúpili ste si nové tretry a ...

Zápisník o cyklistovi už poznáte. Je to taký malý súbor postrehov, s ktorými sa bežný cyklista stretáva čo výjazd, a mohutne napĺňajú onú studnicu príbehov. Tentoraz pôjde o „maximálne debilné situácie".

1. ... takže ste si kúpili nové tretry. Ako náš kamoš. Fasácke biele Sidi. Mačovina, rozumej frajerina na mužský spôsob, na ntú. Bieloskvúca sa lakovaná „konštrukcia" s namakanou prackou, s takými Sidami sa predsa nebudete zrážať kdesi v lese, v bahne, no proste kde vás nie je vidieť. A tak si náš kamoš nahodil novučičké Sidi, vytiahol svoj cesťák, obtiahnuté cyklisťáky, dres s cestárskym rozopínaním až po pupok, Armstrongove okuláre, a vydal sa na hrádzu. Ale nedošiel. Zastavilo ho červené svetlo na križovatke. Veľkej frekventovanej, s veľa autami, a so zastávkou mhd hneď vedľa, kde stála kopa ľudí a nemo ho obdivovala. So Sidami sa musí machrovať! A tak keď naskočila zelená, chalan sa mohutne zaprel do pedálov, ako špurteri v cieľovej rovinke, a ako bol v najväčšom rozmachu, zlomil kľuku od pedálov, praštilo ho o zem, rozbil si hubu o rajdy a gule o rámovú trubku. Všetko v jednej sekunde. Ohromení cestujúci ostali kukať jak puci. Kým došiel domov, pešo, zodral kufre na tretrách a vnútro od krvi, čo mu tieklo po nohách.

2. S tretrami je aj druhý príbeh. To by nebolo nič zaujímavé, keby sa to nestalo tomu istému človeku, len o pár rokov skôr. Tentoraz si chalan kúpil nové spdčka (čo nevedia - pedále na zapínanie na mtb) a že si ich nahodí. Tak mu ich môj priateľ nahodil, a keďže vtedy to bola total novinka, pevnosť „vycvaknutia" nohy von dotiahli dosť na fest ( „veď tak to mám na cesťáku", vraví kamoš, ten čo sa neskôr na ňom tak kvalitne rozbil pred zastávkou plnou ľudí). OK. Urobili, chalan sa zapol, zamával že „díky, dovi" a odišiel. Môj priateľ sa vrátil domov, keď mu tu zrazu zvoní telefón - kamoš, čo práve odišiel. Zdvihol a počuje: „Ty, poď dole, nemôžem sa vycvaknúť!" Priateľ utekal dolu a tam náš kamoš pri verejnom osvetlení, oboma rukami zvieral stĺp - stále sediac na biku - bo sa nemohol vycvaknúť - a okolo neho šesť decák rehotajúc sa na maderu!

3. Príhody s novými spd-čkami, tak tých by sa našlo u každého cyklistu za kýbel - spomenúc si na svoje spd začiatky. Všetko v pohode, kým nechceš zastaviť. Zabrzdíš, tvoja rýchlosť sa začína približovať od dvojky k nule (a to je dvojka = 2km/h, strašidelne pomalá rýchlosť!!!), potiahneš nohu - a nič! Začneš zúrivo ťahať, myksľovať nohu, e-e-e .... bác! Dovi, natiahnutý na zemi a zapnutý v pedáloch. Tým si azda prešiel každý. Otázkou už len je, na akom najvymakanejšom mieste sa ti to podarí. Pred zastávkou mhd je dobrá voľba. Ale náš kamoš zatavil vyššiu kartu. U nás je nákupné centrum - čiže sa tu točí veľa ľudí, mladých mamičiek s kočíkmi, frajeri so šiltovkami, podnikatelia s audinami, proste rušno a veselo. Dobehol že nahodiť spd. Priateľ nahodil (upozorňujem, že nie je mechanik ani servisák, je to iba dobrá duša) a chalan že vyskúša. Keďže bola zima, obliekol si tepláky - odrezané do poli lýtok, trochu voľné a plandavé, a na to natiahol krátke cyklisťáky Scott. Okrem štandardných gulí sa mu v tých cyklisťákoch vynímali guče zhúžvaných teplákov. Obrovská prilba, na o dve čísla väčšiu hlavu (takzvaná hlava „Baro Šero"), iba dotvárala osobné čaro. Zapol spd a začal robiť malé kolečká okolo. Vždy keď šiel zastaviť, tak sa vycvakol, a všetko klapalo jak malo. „Je to pohodééé", kričí vysmiaty prichádzajúc okolo fešnej baby z poslednej zátačky pred nás. Prišiel k nám, zastavil, a ... bác! Len tie jeho tepláky zasvišťali vzduchom.

4. Oukej, to bolo zopár ohováračiek zo súkromného života mojich cyklistických priateľov. Teraz niečo odo mňa. Bicyklujem sa od svojich šiestich rokov. Zjednodušene - furt. Raz sme šli s tatkom od babky, bolo mi asi dvanásť. Lomcovala vtedy mnou strašidelná sebarealizácia a hrdosť. Cestou od babky (býva na Patrónke) sme stretli otcovu sestru s dcérou (čiže krstná so sesternicou), ktoré šlinaopak k babke. Haló - haló, pozdravili sme sa, tatko ešte niečo riešil, kričiac cez cestu, a že ideme. Nikdy som nenaskakovala na bike držiac sa za spodnú časť baranov, preto neviem čo mi to napadlo - určite som chcela zamachrovať. No proste som akože strašne profesionálne šla naskočiť na bike, ktorý sa tam odspodu nedal dobre riadiť, a prítomnosť takého toho kanálového poklopu s tými dierami hneď vedľa, spôsobil elegantný výsadok - rovno pred nimi, lebo ony, amatérky, ešte nestihli naskočiť na svoje biky. Najlepší môj tatko: „Ty čo robíš?"

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Amnestie, Roháč a Sýkora. Čo má vplyv na prípad vraždy Remiáša

Na rozhodnutie o Mečiarových amnestiách má Ústavný súd posledné dni. Nájomný vrah Roháč dostal doživotie. Pri vražde Sýkoru sa spomína SIS.

DOMOV

Koalícia sa chce náhle zbaviť šéfa Ústavu pamäti národa

Ak by zmena zákona prešla, nové pravidlá začnú platiť od 15. októbra 2017.


Už ste čítali?