A. Cyklista a príroda
1. ... úplne najväčšie prekvapenie prežíva cyklista, ktorý vletí zo slnka do tmy... najlepšie v zjazde.
2. Tmavé cyklo okuliare nie sú na parádu, ale na houby.
3. Všade je veľa lístia .... mrte veľa lístia.
4. Listy sa strašidelne šmýkajú. Najviac listov je vždy v zákrutách.
5. Hlboká jama vyplnená lístím až povrch, ostane raz a navždy hlbokou jamou!
6. Za hlbokou jamou vyplnenou až po okraj lístím, je vždy kus holej a tvrdej zeme - BEZ LÍSTIA !! - ktorá slúži ako dopadlisko spontánneho výsadku.
7. Hlboká mláka súvisle pokrytá lístím nie je zem. ... ani keď Vás svätosväte presviedčajú, že: „To dáš!"
8. Hlboké mláky zvyčajne zaberajú väčšiu plochu ako jamy ... takže zalievajú aj priestor dopadliska.
9. Jesenné bahno, do ktorého cyklista hodil výsadok, nie je hovno - ale smrdí rovnako.
10. Bukvice a žalude sú peklo. Zopár šikovne uložených bukvíc a tvrdých žaluďov a budete mať pekne krušné chvíle.... neočakávaná kabela v zákrute nie je fasa.
11. Gaštany sú fajn ... - napichnuté na zápalky. Ale nie keď sa ich pichliače zavŕtajú do plášťa.
12. Nekupujte si špeciálne plastové priesvitné duše, na ktorých sa defekt opravuje zapaľovačom .... - ak ste takú opravu doteraz videli len na youtube !!
13. Nikdy si nenechávajte lepenie na tento zázrak a náhradnú dušu doma (hlavne ak máme 29 kolesá, však?!?)
14. Babie leto je divotvorné. Za tridsať minút jazdy máte komplet ksicht oblepený pavučinami.
15. Pavučina je diablovo dielo - nedá sa odstrániť z tváre naraz - jedným ťahom ruky. Ono sa to trhá, lepí, obmotáva a vlaje za cyklistom ako vianočné reťaze na stromček.
16. Keď preletí okolo Vás čosi zúrivo mávajúc rukami a hovoriac niečo o zasratej hávedi, je to cyklista vychutnávajúci si relax v prírode.
17. Doslovné vychutnávanie si prírody neodporúča 9 z 10 patológov. Za svoj život totiž človek v spánku zje desiatky pavúkov, múch, mravcov a nechcem si predstaviť takých švábov a podobne. Tak prečo si to na bicykli prilepšovať. ... aj keď slovo „prilepšovať" nie celkom vystihuje stav, v akom sa oný nešťastník nachádza.
18. Ak okolo Vás prešiel cyklista, ktorý sa zdrvujúco dávi, kašle a vyťahuje hlieny z päty, tak si práve „prilepšil".
19. Jeseň je čas, kedy do „ulíc" lesa vyrazia tisíce múch a lietajúcej hávede, aby si pred zimou našli útočisko.
20. Mnohé ho nájdu v cyklistovi, a keď ustoja dávenie a vyťahovanie sopľov, zanovito škriabu a vrtia sa v cyklistovom krku celý bohový deň!
21. Mucha do ucha v zjazde, je na kabelu. Ona sa tam totiž udrží a začne preliezať zákutia cyklistovho ušného boltca. V najťažšom úseku zjazdu ... - vlezie dnu.
22. Väčší káper, je už len mucha do oka. Tá potvora sa od strachu poserie, a to svinstvo strašne štípe. Jediné cyklistove zadosťučinenie je myšlienka, že tá sviňa aj tak zdochne...
B. Cyklista a čas
1. Najväčší špurtéri sú cyklisti, ktorí pracujú do šiestej. .... o pol siedmej je tma.
2. Ukazovať rukou v tme smer odbočovania, je trochu nepraktické.
3. Ak Vás odzadu osvecuje Váš spolujazdec tak, že vidíte ešte väčšiu tmu z vlastného tieňa, je čas Vašu milovanú dvadsaťročnú „žltú" čelovku odovzdať do zberu.
4. Vo svetle cyklo svetiel objavíte na lesnom chodníku aj to, čo by ste nechceli.... napríklad seba.
5. Malé kamienky totiž dávajú mega veľké tiene, že ich obchádzate zoširoka cez vedľajšiu dedinu a preživší si potom s úľavou utierate studený pot z čela, na to ... (!) ... aby ste následne, leteli jak kabela - na pníku.
6. Nezabudnite si k svetlometom na rajdoch pripevniť čosi svetielkujúce na prilbu, bo zákruty ostanú pre Vás celý čas do poslednej chvíle ponorené do tajuplnej tmy ... plnej prekvapení.
No a tu sme sa vrátili k prvému bodu odseku A., čím sme uzavreli náš jesenný okruh cyklistických postrehov o tvrdosti cyklistovho života. Kruh sa uzavrel a je to také magické, že musím pre dnešok prestať písať a ďalšie postrehy napíšem nabudúce. :)