Keď sneh kvitne

Autor: Dana Árvayová (Dvořáková) | 24.1.2010 o 22:50 | (upravené 29.11.2012 o 12:36) Karma článku: 11,19 | Prečítané:  1274x

Keď je všade sneh, svet prestáva byť čierno-biely. Hlavne však prestáva byť fixovaný na prítomnosť, prilepený na sekundy, prestáva byť tu a teraz. Keď nasneží, dá sa úžasne cestovať v čase. Môžete uletieť nerozbitným okovám času, čarovne kúzliť, nechať rozvinúť kvety svojich predstáv,  otvoriť okná obrazom vo vašej duši, prerábať a dávať na „fotografický papier" svoje predstavy o dobách minulých. Človek dostáva pocit, že dokáže tvoriť históriu, modelovať a obohacovať minulosť. To mu vo vnútri duše dáva ten iskrivý pocit jedinečnosti v prítomnosti, a zmyslu a dôkazu jeho existencie pre generácie dôb minulých, pre svojich predkov.

Rada sa hrám so zimnými fotografiami. Majú jedinečný a silne elektrizujúci emočný náboj. Dajú sa nimi naznačiť, keď už nie vypovedať, stovky zamlčaných slov, skrytých citov, myšlienok, tajných túžob, istôt i pochybností. Tak ako leto je extrovertné, ťahá nás von, prekypuje farbami, vôňami, životom, tvarmi, hukotom, ukazuje nám svoje krivky, krásu, opája nás ňou, pohlcuje, napĺňa a balamutí naše zmysly, podmaňuje si naše vedomie a do podvedomia vtláča odtlačok absolútneho života a prebúdza v zmysloch spomienku na archetypálny raj, tak zima je introvertná. Vyvoláva oceány pocitov, farieb, myšlienok, túžob, predstáv a snov, vo vnútri nás. Kŕmi našu predstavivosť, podpichuje driemajúcu kreativitu, ponára nás hlbšie a hlbšie do hlbín našej vlastnej duše. Oku ukazuje málo, duši veľa.

Bye bye ...

všetky fotky fotila :

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?