Konečne je po meetingu. Potrebujem vypnúť, potrebujem Deli. Na sedadle spolujazdca vedľa mňa sedí tmavomodrá papierová taška Swarovski. Boli v nej raňajky.
Nikdy som si nevedela predstaviť, aké to je, keď vám niekto pripraví raňajky. Ostatne, v posledných dobách som si postupne začala odvykať na raňajky úplne. Akékoľvek. Pamatám si, ako sme sa ako drsní ostrieľaní vlci smiali kolegovi, keď sme sa náhodou dozvedeli, že manželke robí každé ráno raňajky. Zdalo sa nám to byť velmi komické. Papuča veľká ako mraky, chechtali sme sa ako deti.
Ale, predstavte si toto: raňajky z lásky. Nie je nič krajšie na svete. Ráno sa vymotáte z horúcich perín a s takými tými zaspato teplými nohami vykračujete po studených parketách do kuchyne. A tam na vás čaká prekvapenie, ktoré niekto urobil z lásky, rukami niečo vytvoril pre niekoho iného. Z lásky. Existuje niečo hmatateľnejšie krajšie? Podľa odborníkov sú raňajky najpodstatnejšia časť dňa. Láska je najpodstatnejšia časť človeka. Môžu byť tí dvaja niekedy bez seba? Nie. Sú stvorení jeden pre druhého. Raňajky boli vymyslené preto, aby ich niekto z lásky robil niekomu druhému.
Teraz mi to už nikdy viac nepríde smiešne. Nechechtám sa závisťou. Áno, v podstate našeho konania bola v hĺbke duše závisť. Ale teraz si vychutnávam každé ráno a teším sa na každý okamih kedy budem musieť vyliezť z postele. Raňajky z lásky chutia inak. To je ako keby ste si spomenuli na raňajky od mamky keď ste boli dieťa. Alebo keď vám mamka navarila slepačiu polievku keď ste ležali chorí a spotení v posteli a pod pazuchou ste zvierali teplomer. Pocitmi sa vraciate späť do dôb keď ste sa v slnečné nedeľné poobedie hrali doma na koberci a vláčik vo vašich rukách bol celý váš svet.
Takéto je čaro raňajok z lásky. Vychutnávam si ho najviac ako dokážem. Vlastne si vychutnávam každý okamih, každú sekundu dňa, keď sme spolu, každú hoc i maličkú vec, ktorú urobíme jeden pre druhého. A nemusia to byť vždy len raňajky. Ako napríklad naposledy, v garáži, ktorá nie je vlastne ani garáž, ale my sme ju ňou na chvíľu urobili. Vymieňali sme zimné pneumatiky. Celkovo to magické fluidum onoho večera bude nadosmrti nezabudnuteľné. Stála som vedľa auta a pukala som vzduchové bublinky na ochrannom plastovom baliacom papieri. Ono praskanie pohltilo celú moju prítomnosť. Každý zvuk prasknutia plastovej bublinky bolo ako odlomenie obrovského bloku ľadovca. A rovnako ako ladovec, malo aj praskanie svoj bšepodstatný význam, a stojac v zamastenej garáži, moje podvedomie priradilo ku každému prasknutiu absolútno univerza.
To sú tie okamihy obrovských významov pre jednotlivca. Ako prvé sústo teplých raňajok, prvý hlt horúceho kakaa. Na niečo podobné si spomínam kedysi v Ikei. Sediac na prízemí vedľa pokladní, v ruke chýrny Ikeácky hot dog a bezodný pohárik. On hot dog získal vtedy najhlbší zmysel zo všetkých hot dogov na okolí ako nemý svedok našich plánov zaobstarať si náš prvý spoločný vianočný stromček. Všetko prvé má svoje najsilnejšie čaro. Ale mne prídu všetky posledné okamihy môjho života ako najmocnejšie v živote, spievajúc prvé hlasy opery púšťanej z platne na gramofóne odzadu, ktoré sa každým dňom spájajú do harmonickej symfónie lásky.