reklama

Nové časy

Vždy som si o sebe myslela, že som sa narodila pre cestovanie. Alebo, že pojem cestovanie bol vymyslený v deň keď som sa narodila. A ak ani to nie, tak isto slovo cestovanie dokonale naplnilo svoj význam , keď som prvý krát prekročila prah rodičovského bytu, nadobro ho opúšťajúc. Stala sa zo mňa taká ta nepokojná duša. Kam vietor tam plášť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (33)

Mala som štyri zväzky kľúčov, štyri vstupenky do štyroch bytov, a nikde som nebola doma. Jeden bol rodičovský, kde bola moja izba stále udržiavaná pre prípad, že by som sa vrátila, ale tu som už nebola doma. Jeden bol od bytu starého otca, u ktorého som vtedy žila. Tu som mohla bývať vďaka obrovskému srdcu starého otca. Bolo to jedno z najúžasnejších období môjho života, ale už je preč a nik ho nevráti. Jeden od môjho bytu a jeden od bytu priateľa. V oboch som sa cítila ako na návšteve. Toto nebol môj domov. Štyri kľúče, štyri byty, v každom niekto čakal a mňa nikde. Piesok v hrsti, vietor cez prsty.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Najviac používaná vec bola cestovná kabela. Autobusy, vlaky, autá vrástli do vedomia mojej duše ako niečo prirodzené, každodenné. Môj život sa podriaďoval im. Večne v pohybe, catch me if you can. Ako morská rybka. Stále v prúde. Mávať, mávať plutvičkami. Každý človek si z niečoho vytvára svoju jedinečnosť. Každý inak, každý podľa seba, hoci nie každý z vlastnej vôle. Ja som si vtedy tvorila svoju hodnotu z významu slova cestovať. S hroším pancierom proti vlastným vnútorným hlasom, ktoré hovorili inak, opakovala som si neustále, že tak to je pre mňa to najlepšie. Aj iní mi tak vraveli. Ale teraz už neviem, či boli presvedčení mojimi sebaklamami alebo ja som podľahla ich zdanlivo pravdivým slovám. To skôr vyriešime evolučný problém vajca a sliepky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď som išla každé piatky „hore", chcelo sa mi plakať únavou a chuťou sa niekde schovať pred svetom a v tichosti zomrieť. Ale nemohla som tam ostať. Každé pondelky som šla naspať. Nebola som tam doma. Nikde som nebola doma. Nemať domov zabíja. Nevedela som to všetko vysvetliť. Vnútorný nepokoj, samo presviedčanie, že takto je to správne, takto to má byť, to, čo vnútri cítiš, nie je správne, niekoho to bolí, niekto to chce inak, ale ty si vymýšľaš, tak si prestaň vymýšľať a zober ponúkané, ktoré bolo pripravené pre teba a môže byť len tvoje, že sa necítiš šťastne, spokojne, že si ako na ihlách, že hlava dňom i nocou premýšľa, zmieta sa vo vlnách vnútorného hlasu, ktorý sa ako obrovské vlny príboja vrhá na pancier zamknutých dverí vedomia, že nedokážeš zrozumiteľne a jednoducho jasne podať vysvetlenie Prečo?, že máš pocit, že vnútorne mrieš, vädneš ako nepolievaný kvet, hoci navonok prejavuješ až kŕčovito veľa energie a chuti žiť - to bolo v mojom vnútri, schované pred mnou samou, pretože tak je to správne, tak sa to robí a nevymýšľa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď neviem kam a moje podvedomie uzná, že situácia prekročila hranicu môjho duševného zdravia, podvedomie si samo poradí. Je to niečo ako keď vás choroba pripúta na lôžko, aby ste sa vyliečili. Ja zdrhám. Proste odídem. Utečiem. Je to pre ostatných to najdesivejšie, čo môžem urobiť, ale je to tak. Zbalím sa a odídem. A tak som odišla. Svoj byt v úplne provizórnom stave som začala považovať za svoj domov. Bol to pocit, akoby som sa v dospelom veku učila čítať. Krôčik po krôčiku. Ale nedokázala som to. Sama, bez niekoho veľkého, dospelého, ktorý všetko vie a vy ako malé dieťa v škôlke vložíte všetku svoju dôveru, všetky svoje predstavy o živote do tohto múdreho tvora s veľkými rukami. V dospeláckom svete sa to volá podpora. Vždy vyvierala podpora z môjho vlastného vnútra - odhodlanosť, guráž, chuť. Prameň však za tie roky vyschol a ja som duševne mŕtva prežívala v neúspešnom boji sa pozviechať. Prvý krát kedy som si priznala, že toto je dno.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Až potom, jedného dňa prišiel ten dospelácky tvor s veľkými rukami a podal mi tú svoju veľkú dlaň. Nič iné nechcel, len mi podať svoju ruku. Každé ráno keď sa zobudím, vidím cez privreté viečka, že som. Našla som svoj domov, nie štyri steny kde sa prespáva, ale taký ten pocit chlpatých papúč pri posteli, teplej periny, zaroseného zrkadla v kúpeľni, dvoch šálok v dreze. Je neuveriteľné byť. A neviem sa toho nasýtiť.

Dana Árvayová (Dvořáková)

Dana Árvayová (Dvořáková)

Bloger 
  • Počet článkov:  233
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Človek, ktorý miluje život na plno, vietor vo vlasoch a výhľady ... aj tie v živote ;)Teraz som už matka dvoch detí, samostatne rozbehnutá aromaterapeutka a spoluzakladateľka projektu Outdoormamas..................................................... Zoznam autorových rubrík:  OutdoormamasVýchodné Turecko (CESTOPIS)bicykel, my loveznačka handmadepremýšľam, tuhokade tade, východ i SlovenskoIránKaukazAlbánskoEgyptLibanon, Sýria, Jordánsko

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu