Albánsko, pivo a ovčí syr

Autor: Dana Árvayová (Dvořáková) | 14.9.2009 o 10:00 | (upravené 29.11.2012 o 12:39) Karma článku: 12,11 | Prečítané:  3591x

Albánsko je podľa meteo mágie krajina s najväčším počtom zrážok v Európe. Trochu nám z toho sťahovalo riťku, pretože kilometre a prevýšenia nám síce boli známe vopred, ale terén a technická náročnosť už nie, alebo minimálne si každý pod slovíčkom "náročné" predstavil niečo iné. Veď napríklad taký Salzkammergut sa v pohode dá prejsť za silných dažďov, ak akurát nie sú 2 sutpne nad nulou ako tento rok, ale napríklad Súľov bol boží trest v bahne za všetky naše vulgarizmy, ktoré sme v živote použili. A obidva preteky sú náročné a prevýšenia zrovnateľné. Rozdiel je v teréne.

My sme však mali to šťastie, že nám desať dní pražilo na hlavy 42 stupňové teplo. Ono je to fajn, v lete, ale ak ste vystavení podobnému peklu hneď z jari, ako my, tak vám to pekne ide na palicu. Hlavne na obed, v strede stúpania do sedla, na širokej úbočnici holého skalnatého kopca. Jediné osvieženie, ktoré nás dokázalo na vyprahlom a rozžeravenom kamennom podklade udržať pri zmysloch boli vodopády. Všetko je tu suché, zem čistý kameň, stroma ani jedného, ale vody je tu neúrekom. V každej druhej zákrute horského prechodu bol vodopád, niektoré s vymletými vaničkami pre celého človeka. Na chvíľu raj na zemi. Hneď sme zhadzovali batohy a cyklisťáky a hurá do vane. Pri jednom takom ľadovom kúpeli sme objavili páriace sa žaby. Iná pohoda. Len boli tri na sebe, tak sme rozmýšľali, ktorá z nich má narodeniny. Po chvíli nikam nevedúcich diskusiách o výhodách milostnej trojky sme nabrali vodu do prilieb, schladiť hlavu a hurá ďalších 10 kilometrov do kopca.

Horské prechody a výhľady stoja za všetku tú námahu a bolesť. Keď vyjdete nad hranicu snehu, alebo stačí len do sediel vo výške 1500mnm, otvorí sa pred Vami krajina z Pána prsteňov. Po dvadsiatich kilometroch do kopca sa zvalíte z biku, pozorne sa posadíte na kameň na kraj zadku, a s pivom v ruke oslavujete víťazstvo ľudskej sily a odhodlania. Okolo Vás prechádzajú cez sedlo miestni obyvatelia na tatrovkách IFA s naloženými ovcami, označenými červenými alebo modrými značkami sprejom na kohútiku. Keď ide akurát oproti vrchovato batožinou a ľuďmi naložený prastaručký Tranzit s priviazanými kabelami na streche, a vyhýbajú sa navzájom LTT (len tak tak), miestami nad strmými zrázmi až dokonca HT (hnedé trenky), vtedy ste maximálne radi, že sa neveziete s nimi ale máte svojho miláčika. Vtedy viete, prečo milujete cyklistiku.

Inak Albánske deti tiež milujú cyklistiku, a hlavne akékoľvek biky. Keď kdekoľvek zastavíte, zrazu sa okolo Vás zhrčia decká z bohvie odkiaľ a handrkujú sa o bike. Raz sme im ich požičali na prevezenie a potom sme ich chytali po celej dedine. Inak sú neškodní. O niečo menej neškodný je miestny albánsky syr, predovšetkým v kombinácii s miestnym pivom. Odporúčam silnú ostražitosť a pokojnú myseľ keď to na Vás príde. Ako prevenciu pred následkami z neumytých rúk kuchára odporúčam si zobrať so sebou liečivá, predovšetkým z ovocín, na ktoré ste zvyknutí.

... o Albánskom jedle a Mercedesoch nabudúce ....

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Danko nemieni odstúpiť, chce otestovať dôveru koalície

Bývalý Dankov učiteľ Čečot sa ho zastáva.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Tri slová pre Andreja Danka

Danko stále nechápe, že sa dopustil niečoho zlého.


Už ste čítali?