Albánsko, pivo a ovčí syr

Autor: Dana Árvayová (Dvořáková) | 14.9.2009 o 10:00 | (upravené 29.11.2012 o 12:39) Karma článku: 12,11 | Prečítané:  3470x

Albánsko je podľa meteo mágie krajina s najväčším počtom zrážok v Európe. Trochu nám z toho sťahovalo riťku, pretože kilometre a prevýšenia nám síce boli známe vopred, ale terén a technická náročnosť už nie, alebo minimálne si každý pod slovíčkom "náročné" predstavil niečo iné. Veď napríklad taký Salzkammergut sa v pohode dá prejsť za silných dažďov, ak akurát nie sú 2 sutpne nad nulou ako tento rok, ale napríklad Súľov bol boží trest v bahne za všetky naše vulgarizmy, ktoré sme v živote použili. A obidva preteky sú náročné a prevýšenia zrovnateľné. Rozdiel je v teréne.

My sme však mali to šťastie, že nám desať dní pražilo na hlavy 42 stupňové teplo. Ono je to fajn, v lete, ale ak ste vystavení podobnému peklu hneď z jari, ako my, tak vám to pekne ide na palicu. Hlavne na obed, v strede stúpania do sedla, na širokej úbočnici holého skalnatého kopca. Jediné osvieženie, ktoré nás dokázalo na vyprahlom a rozžeravenom kamennom podklade udržať pri zmysloch boli vodopády. Všetko je tu suché, zem čistý kameň, stroma ani jedného, ale vody je tu neúrekom. V každej druhej zákrute horského prechodu bol vodopád, niektoré s vymletými vaničkami pre celého človeka. Na chvíľu raj na zemi. Hneď sme zhadzovali batohy a cyklisťáky a hurá do vane. Pri jednom takom ľadovom kúpeli sme objavili páriace sa žaby. Iná pohoda. Len boli tri na sebe, tak sme rozmýšľali, ktorá z nich má narodeniny. Po chvíli nikam nevedúcich diskusiách o výhodách milostnej trojky sme nabrali vodu do prilieb, schladiť hlavu a hurá ďalších 10 kilometrov do kopca.

Horské prechody a výhľady stoja za všetku tú námahu a bolesť. Keď vyjdete nad hranicu snehu, alebo stačí len do sediel vo výške 1500mnm, otvorí sa pred Vami krajina z Pána prsteňov. Po dvadsiatich kilometroch do kopca sa zvalíte z biku, pozorne sa posadíte na kameň na kraj zadku, a s pivom v ruke oslavujete víťazstvo ľudskej sily a odhodlania. Okolo Vás prechádzajú cez sedlo miestni obyvatelia na tatrovkách IFA s naloženými ovcami, označenými červenými alebo modrými značkami sprejom na kohútiku. Keď ide akurát oproti vrchovato batožinou a ľuďmi naložený prastaručký Tranzit s priviazanými kabelami na streche, a vyhýbajú sa navzájom LTT (len tak tak), miestami nad strmými zrázmi až dokonca HT (hnedé trenky), vtedy ste maximálne radi, že sa neveziete s nimi ale máte svojho miláčika. Vtedy viete, prečo milujete cyklistiku.

Inak Albánske deti tiež milujú cyklistiku, a hlavne akékoľvek biky. Keď kdekoľvek zastavíte, zrazu sa okolo Vás zhrčia decká z bohvie odkiaľ a handrkujú sa o bike. Raz sme im ich požičali na prevezenie a potom sme ich chytali po celej dedine. Inak sú neškodní. O niečo menej neškodný je miestny albánsky syr, predovšetkým v kombinácii s miestnym pivom. Odporúčam silnú ostražitosť a pokojnú myseľ keď to na Vás príde. Ako prevenciu pred následkami z neumytých rúk kuchára odporúčam si zobrať so sebou liečivá, predovšetkým z ovocín, na ktoré ste zvyknutí.

... o Albánskom jedle a Mercedesoch nabudúce ....

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Kotlebova dymová clona zakrýva väčší útok

Kým sa sústredíme na kreslo Mariana Kotlebu a okrajovo Milana Uhríka v Nitre, ĽSNS sa chystá zabrať stovky miest naprieč všetkými župami.

DOMOV

Café Európa: Budú Slováci môcť pracovať v zahraničí?

Sledujte naživo diskusiu o budúcnosť práce v Európe.


Už ste čítali?