Bitka v bahne

Autor: Dana Árvayová (Dvořáková) | 26.2.2008 o 23:05 | Karma článku: 8,96 | Prečítané:  3712x

To je tak, keď sú prvé letné dni v januári ....

 Týchto pár pekných dní sa má zase prudko zvrtnúť v mrazivú smršť (aj kebyže nie celkom úplne kruto mrazivú, pre mňa pod plus desať je čistá Antarktída). Tak si, oneskorene ale hádam mi to čitatelia ak nejakí ostali prepáčia, spomínam na moje výjazdy od Januára.

Samozrejme, čo by sme čakali, hneď ako vykuklo slniečko, i keď škodoradostne zubaté a príšerne lenivé, naložila som bike do auta a poďho páchať neplechu do lesa. BAHNO RULEZ! Hneď tuším tretí januárový víkend sme boli s priateľom na severnej Morave u kamarátov na návšteve (bike v kufri). Čosi tamsi prišiel do reči bike, malé slovné provokácie a nebolo mi viac treba - ideme vyskúšať zač je toho loket - české bahno. Ono by aj bahno bolo a bolo by aj liečivé, keby poobede nezačalo kruto zamŕzať. V januári je tma už okolo štvrtej, takže o druhej poobede bolo v lese hore na hrebeni všetko zamrznuté, včítane sopľa na rukavici (inak to nechutne bolí keď si takou rukavicou utriete nos po tridsiaty krát), včítane nazhromažďovaného bahna v prednej vidle (to je inak pri véčkových brzdách dosť fatálny problém) a nezabudnime moje nohy (v minulosti som prekonala omrzliny druhého stupňa a telo proste nezabúda-veď sami uvidíte).

Zima tu bola skôr suchá, takže bahno bolo husté, lepilo sa ako sekunďák, napchalo sa do predných bŕzd a vzadu medzi kolo a stred. Ozajstná žúrka začala, keď to zamrzlo.

Nepriedušne zapchatý stred.

Na hrebeni bolo zo dvadsať centy snehu, zamrznuté veľké mláky a kosa ako za trest. Najlepšie je, keď človek peckuje zjazd a v dolinke je zamrznutá obrovská mláka. Vtedy netreba brzdiť len "zavrieť oči" a prejsť čo najpriamejšie cez to. Keď objavíte takéto peklo v zákrute, tak už nič. Keďže som nemala návleky, moje prsty na nohách ku koncu dňa bolestivo protestovali voči takémuto zaobchádzaniu. Najhoršie na svete je ale rozmrazovanie, pozná každý podľa vlastnej skúsenosti - štyri Valetoly, deci Vodky a môžme rozmrazovať. Lekársku správu prikladám, ale len v malom aby ste nemali pokazený celý deň. To zakrúžkované je jeden z prstov (ten istý na druhej strane), ktoré mi kedysi omrzli.

Potom nastala desivá zima ako v Ruskom filme takže bike si hovel celé dni doma v teple. Až kým sa pred tromi víkendmi zas prekvapivo neoteplilo. V sobotu sme si spravili v Malých Karpatoch cca 40 km trasu:

Lošonec-od zadu po lesnej ceste okolo Čiernej skaly - Mon Repos - po červenej na Amon - ďalej po zvážnici okolo Klokoču do sedla Uhliská - hore na Mesačnú lúku - po zelenej dole na Žliabky - Sklená huta - Zabité - a po zelenej na Majdan - Lošonec.  (Ružovou je vyznačená trasa na mape)

Veľmi pekná trasa, nenáročná, je možné to skombinovať viac alebo menej po lesnej ceste - ako si kto vyberie. V lete za teplého a hlavne suchého počasia sa to dá celé prejsť po lese, netreba sa ani vyhýbať Čiernej skale (inak to je zabijak). Prevýšenie, ak si ešte pamätám, by malo byť cca 800m.

Chosé v sedle Uhliská.

 

Keďže sa slniečko výdatne opieralo predovšetkým do hlinených cestičiek v miestach zjazdov, bola som hneď po prvom zjazde ako hnoj. V cieli (niekoľko krát utretý bike): ono sa to na fotke vôbec nezdá ... hmmm ...

Lekársku správu prikladám. He, strašpytel :). Prúžok na čele je z prilby, a tie nepatrné bodky to som si už "masku" utrela - nepomohlo, furt rovnaké strašidlo.

V nedeľu ma už skoro ráno nohami napred tlačilo von z bytu. Bike bike bike. Vonku bolo najteplejšie za posledné dni a to sa musí využiť, aj keby traktory zadarmo dávali. Smer dobrovodské Malé Karpaty. Prešla som si túto trasu, tiež približne 40km (možno aj viac čert ho vie):

Naháč - po modrej Katarínka - ďalej po modrej na rázcestie - pokračujem po lesnej ceste (nie asfalt) rovno a po niekoľkých km sa napájam na žltú - po žltej Mihalinová - dole po žltej Hradište pod Vrátnom - hore po zelenej smerom na Dobrú Vodu, na rázcestí odbočujem doľava do sedla Skalie - ďalej hrebeňom po červenej na Dlhe Rovne - po modrej na Komarove - odtiaľ cez les pár metrov a dostala som sa na otočisko lesnej cesty - po lesnej ceste na Dobrú vodu.

Za ten záver po ceste ma asi ukameňujete ale bolo už päť hodín, zima ako v tanku, a zjazd po lesnej ceste (rýchlo a čisto) mi padol naozaj vhod. Samozrejme aj tu keď idete v lete, máte času ako hus klasu, dá sa záver skombinovať a predĺžiť po lese na pekných 80km.

Katarínka.

Môj milášek.

Mihalinová.

Celá trasa bola silne roztopená, po prvých kilometroch som bola jedno čuně, pri zjazdoch bahno prskalo na všetky strany, oči ako rákosníček (brílam bolo doma v teple dobre), tvár ako nepodarený pokus o Commandos. Hlavne že prehadzovač a prešmykovač fungovali. Ale to, čo prišlo od Suchánky, to neprajem ani nepriateľovi. Na jednej lúčke sa naskytlo také bahno, aké som ešte nevidela. Relatívne husté, totálne mazľavé a brutal lepkavé. Narvalo sa do prednej vidly a finito. Došli sme stará mama. Ledva som sa z tej pasce dostala - pešo, zúfalo ťahajúc bike za rajdy za mnou. Asi pätnásť minút som sa neúspešne snažila vydriapať bahno s prednej vidly, pretože predné kolo sa vôbec nedokázalo otočiť. Keď som v úplnej zúfalke vyškriabala aký taký priechod pre pneumatiku, za nechtami zadreté kilo bahna, po pár kilometroch ma čakala ďalšia čerešňa - zjazd do Hradišťa. Desať centy rozjazdeného bahna po celej šírke cesty. Po chvíli mal bike dvadsať kíl, zackviknuté takmer nepohyblivé kolá, zato úplne záhadne stále fungujúce brzdy, a ja som sa na seba prestala podobať. Za jeden zjazd do Hradišťa som stála štyri krát a zhadzovala z prednej vidly celé kilá bahna - po hrstiach.

Ovečky pred Hradišťom pri jednej z technických prestávok: Pokúšala som sa s nimi komunikovať ale nerozumeli sme si veľmi kreatívne.

Doslova bitka v bahne - o vlastný život. Predná vidla bola okamžite napchatá a kolo sa prestávalo točiť. Na fotkách to vyzerá v pohode, ale verte mi, stálo ma to dva roky života. V brzdách je vidieť narvané bahno s listami - zcela nefunkční.

Po červenej z Skalia a zbytok cesty bol ale prekrásny. Bez bahna, ľahký terén, čistá rekreácia. Pred Dlhým Rovným stretám bike parťáka z minuloročných hrebeňoviek, dávame spoločné foto a frčím ďalej. Poslednú fotku robím v relatívne veľkej kose na otočisku lesnej cesty nad Dobrou Vodou. Potrebovala som zastaviť, vyzuť sa a zohriať trochu prsty na nohách. Holt...

No a slovo mieru na záver - keďže som si kúpila nové tretry (môžme okrem iného očakávať pekné tigre na úvod), hneď ako sa doplazí víkend, idesa dolesa bahno rulez :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?