Mount Waterfall. Mohutný tok krištáľovo studenej horskej bystriny, hučiaci a nemilosrdný. Cieľ, sen, vrchol. Dvaja horolezci, na slovo vzatí opovážlivci, dve na večnosť zatratené duše, dve bytosti zamotané až po uši v goráčkach, a samozrejme šálik, sviežo modrý. Sneh, mráz, vietor. Krajina neprebádaná, nedotknutá rukami zveľaditeľov v ľudských kožiach, nezrezaná vráskami vyrytých koľají od lesných strojov, krajina, ktorá nepozná tvar ľudskej šľapaje. A dvaja odvážlivci, nepoznajúc strach ni ústup, nastúpili jedného mrazivého dňa pod onu horu s najväčším odhodlaním, ktoré im mrznúce prsty a ťažké batohy dovoľovali. Jedinou útechou a spomienkou na hrejivé pohodlie civilizácie v ich nastávajúcich strádaniach v krutej zime neľútostnej krajiny im boli jablká v batohu. Aj tie zmrzli. Potľapkali si po ramenách a vyrazili.