Bloghttp://dvorakova.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskStop drahým lepiacim pásikom! (dvorakova)Nedávno som našla na internete neskutočne vychytaný recept na lepiace pásiky, tie čo sa dávajú na nos, potom sa to strhne a vytiahne to všetky hnusoby z pokožky. Taká blbinka. Chalani môžete prejsť na politické články, toto bude čistý kurinec. Dámy, ktoré pásiky poznajú vedia, že síce fungujú, ale sú celkom fajn drahé.  Tu je recept na lacné domáce lepiace pásiky.Mon, 24 Mar 2014 08:00:00 +0100http://dvorakova.blog.sme.sk/c/351826/Stop-drahym-lepiacim-pasikom.html?ref=rssBudem Vašou blogerkou za 7,00€ (dvorakova)Chcela som napísať romantický článok o začínajúcej jari, ale začalo skôr pršať. Ešteže som zabudla na termín kontroly u doktorky a veselo si sedím doma pri počítači. A pracujem. Vždy, keď napíšem jeden dva články (za deň) cítim sa tak strašne vyťažená a prepracovaná. Lebo to je práca, nie zábava. Zabávať sa môžeme pri pive. Písanie je vysoko sofistikovaná práca, predovšetkým na blogu.Fri, 21 Mar 2014 08:00:00 +0100http://dvorakova.blog.sme.sk/c/351834/Budem-Vasou-blogerkou-za-700.html?ref=rssAzda okrem toho balkóna ... (dvorakova)Sedím u doktora na kontrolu a poslušne čakám kým na mňa príde rad. Kto čítal môj posledný článok (U doktora) vie, že sa v takejto situácii snažím tam celou svojou bytosťou nebyť. Každopádne nejaký výdobytok modernej doby, napríklad mobilný telefón napeckovaný množstvom vypimpovaných appiek (buhahaha, tí, z vás, ktorí nerozumejú nech sa idú pozrieť do Pelhřimova „ať víš do čeho jdeš"), to vie zabezpečiť.Thu, 20 Mar 2014 08:00:00 +0100http://dvorakova.blog.sme.sk/c/351821/Azda-okrem-toho-balkona.html?ref=rssAko si vyrobiť telový krém podľa seba (dvorakova)Máte doma kopu telových krémov a nepoužívate ich pretože nemajú tú správnu konzistenciu alebo vlastnosti? Tu je riešenie. Podľa tohto foto receptu si sami môžete telové krémy a mlieka vylepšiť a prispôsobiť, aby vám lepšie vyhovovali.Tue, 18 Mar 2014 08:00:00 +0100http://dvorakova.blog.sme.sk/c/351600/Ako-si-vyrobit-telovy-krem-podla-seba.html?ref=rssU doktora (dvorakova)Šialene sa bojím doktorov. Vlastne je to skôr nedôvera, ako strach. Celé to asi začalo po tom, ako môj muž na priškripnutú chrbticu po páde z bicykla tak, že nemohol na ľavú nohu chodiť, dostal  konskú injekciu vitamínu B do zadku. To bolo u nás v Ružinove a bolo to tesne pred tým, ako sme potom v noci utekali na pohotovosť na Antolskú. Povedali nám totiž, ešte než muža poslali s prianím všetkého dobrého domov, že sa máme podľa mužovho trvalého bydliska hlásiť na tej pohotovosti, kam patrí.  Keď sa môj muž konečne dostal na rad, bolo už okolo dvoch hodín ráno, tak si ho tam sestrička vyzliekla a prikázala čakať. Lenže vtedy sme hrali s niekým hokej a doktor kukal. Posledné minúty záverečnej tretiny sú najnapínavejšie a tak doktor spoza druhej izby poprosil muža, aby mal „chvilenku strpenia". Bol by aj on šiel kukať, ale s holým zadkom sa nechcel presúšať cez ordinácie a postávať za doktorom.Tue, 14 Jan 2014 08:00:00 +0100http://dvorakova.blog.sme.sk/c/346465/U-doktora.html?ref=rssSmetiari a prezidenti (dvorakova)Že dnes (07.01.) je neoficiálne prvý deň pracovný, mi došlo, keď vonku v nekresťanskom čase ráno trieskali fľašoví smetiari. To sú tí, čo vyberajú kontajnery s nápisom Sklo. A kto niekedy vyhadzoval zo dvadsať fliaš ráno po žúrke vie, aký nekresťanský rámus to vie urobiť. Hlavne ráno na hrobovo tichej ulici. To keď ja som šla onehdy s fľašami, tak to vyliezli i tetky s balkónov, a to som mala až o polovicu menej fliaš ako predpoklad „rámusu" a určite zanedbateľné množstvo v porovnaní s tým, čo vyklopili ráno fľašiari. Druhá indícia, že toto nebude len taký všedný deň na gauči bola, že Joži sa vyparil.Fri, 10 Jan 2014 08:00:00 +0100http://dvorakova.blog.sme.sk/c/346149/Smetiari-a-prezidenti.html?ref=rssHellboy a Herbert Einstein (dvorakova)Najhoršie na zlomenom zápästí pravej ruky je odretý ukazováčik ľavej ruky. Stalo sa mi na ňom to, čo sa poväčšinou vždy stáva koži pri dopade na zem, takzvaný cestný lišaj. V mojom prípade by to však mohol byť skôr lišaj snežný. No a s takým snežným lišajom neradno do vody liezť, to mi potvrdí každý, kto mal tú česť potykať si s lišajom akéhokoľvek druhu. Lenže to sa už nedalo vydržať. Medzi prstami pravej ruky, ktoré mi nehybne vykukovali z dlahy, sa začal tvoriť život. Lenže dral sa na svet s úžasným smradom. Po odpuchnutí prvotného úrazového šoku, kedy som mala ruku ako Hellboy, som sa prvý krát pokúsila pohýbať prstami. A vtedy som to pocítila. Známe mazľavé blatko, trochu lepkavé, s ... pieskom? ... asi so žmolkami z deky (inokedy sa to volá pupočné žmolky, ale teraz nie), a smradľavé ako houmlesák, ktorý si celé leto nevyzliekol bundu, ktorú, aby mu ju neukradli, má na sebe nepretržite už 9 rokov.Thu, 09 Jan 2014 08:00:00 +0100http://dvorakova.blog.sme.sk/c/346098/Hellboy-a-Herbert-Einstein.html?ref=rssPríbeh štyroch škatuliek (dvorakova)Jedného dňa som z toľkého varenia mydiel už mala hlavu ako škopek. Sadla som si so šálkou Earl Grey do nášho gauču vystlaného sobími a ovčími kožušinami a dopriavala som si zaslúžený oddych. Vtedy mi to napadlo. Musíš spraviť škatuľky. Darčekové škatuľky. A dvojmesačný maratón začal.Fri, 13 Dec 2013 13:00:00 +0100http://dvorakova.blog.sme.sk/c/344512/Pribeh-styroch-skatuliek.html?ref=rssZúfalá situácia vyžaduje zúfalý čin .... a skončí zúfalo (dvorakova)Jedného dňa mi došiel do schránky veľmi hrubý list. Obyčajný, ale naozaj veľmi objemný list. Na mieste odosielateľa bola adresa Nakladateľstvo umelcov maľujúcich ústami a nohami s.r.o. A tak som list otvorila. Sprvoti som si myslela, že som pravdepodobne niekde podporila nejakú nadáciu alebo neziskovku, či zaklikla čosi na internete. Potom ako som si prečítala obsah priloženého listu, bolo mi jasné, že je to klasický obežník s dojemným listom, žiadajúci dobrovoľné príspevky. V obálke bolo množstvo pohľadníc znázorňujúcich reprodukcie malieb postihnutých umelcov. Bolo mi tej krásnej práce ľúto. Popravde na mňa vôbec nezapôsobil list, pretože citovo ladené posolstvá denno denne odhaľujem na každom kroku či už v médiách, v pracovnom alebo verejnom živote. Jediné, čo na mňa skutočne zapôsobilo, bola samotná existencia oných pohľadníc v mojich rukách.Fri, 22 Nov 2013 08:00:00 +0100http://dvorakova.blog.sme.sk/c/342725/Zufala-situacia-vyzaduje-zufaly-cin-a-skonci-zufalo.html?ref=rssDrevené piliny a Bill Gates (dvorakova)Jedného slnečného dňa prišiel za mnou môj manžel a povedal: „Čo si navarila žena?“ Haha, ale nie. Teda aj to, ale vtedy v skutočnosti povedal: „Žena, urob mi mydlo.“Wed, 20 Nov 2013 08:00:00 +0100http://dvorakova.blog.sme.sk/c/342572/Drevene-piliny-a-Bill-Gates.html?ref=rssKeď môj muž robí naprieky .... (dvorakova)Po strašidelnom zážitku s klasickým mydlom od Palmolive - kedy mi z dobiela vysušených lýtok trčali celé kusy kože, ktoré v horskom vetríku vliali ako malé zástavky, a pri každom mojom pošúchaní sa okolo mňa vzniesli celé obláčiky malých bielych lupiniek (pre nezaujatého pozorovateľa, ktorý navyše celú vec musí pozorovať z veľkej diaľky, by sa to mohlo zdať ako taký filmový svetielkový obláčik okolo čarovnej víly, ale v skutočnosti to skôr vyzeralo rovnako odporne, ako keď si tučný ITčkár prehrabne husto lupinaté vlasy a na stôl sa znesie výbuch bielych lupín) - som sa rozhodla konať.Tue, 05 Nov 2013 08:00:00 +0100http://dvorakova.blog.sme.sk/c/341328/Ked-moj-muz-robi-naprieky.html?ref=rssStrašiak a krkavec (dvorakova)Rada si chodím zabehať po práci hore do viníc. Vinice sú také vzdušné, kopcovité a zvlnené, zelené a svieže, a v ich zastrihaných korunkách a v pooraných hriadkach medzi sadmi vidno dotyk starostlivej ľudskej ruky. Je úžasné koľko zelenej farby tam je. Zelená je život. Ak je niečo vo francúzskom múzeu v oddelení Étalon vystavené pod slovom Život, tak je to kýbeľ zelenej farby. Asi preto si ju pýtalo aj nejaké mydlo.Thu, 20 Jun 2013 08:00:00 +0200http://dvorakova.blog.sme.sk/c/330541/Strasiak-a-krkavec.html?ref=rssLes a mydlá (dvorakova)Písať o sebe je vždy to najťažšie, a najľahšie zároveň. Lebo nie je nič jednoduchšie ako počúvať svoje vlastné myšlienky, klásť písmeno po písmene svoje názory na papier, kde Vám nik neodpovedá, ani neodporuje, a Vy si veselo pokračujete vo svojich litániach bez hraníc. Ale ak Vás šibalka Štastena obdarila darom sebakritiky, niet súčasne nič ťažšieho. A preto, keď som mala napísať do profilovky jedného internetového portálu, združujúceho píšuce hlavičky, niečo „O mne", prišli mi na rozum len dve vety: „Milujem les. Svojho manžela, a bicykel."Mon, 10 Jun 2013 08:00:00 +0200http://dvorakova.blog.sme.sk/c/330536/Les-a-mydla.html?ref=rssMydlová terapia ... značka "handmade" (dvorakova)„Vždy som chcela robiť mydlá," odpovedám na všetky tie prekvapené tváre pýtajúce sa, že ako mi to napadlo. Bol to taký môj tajný sen už od mladi. My sme totiž doma nikdy nemali voňavé mydlá. A keď po komáči došiel taký voňavý zázrak menom Fa, tak sme mali prísny zákaz ho použiť a šup s ním do prádla. A tam pekne pár rokov tvrdlo v skrini, pričom ani s najväčším vypätím som nedokázala oceniť mydlovú vôňu bavlnených tričiek a kockovaných flaneliek. Lebo keď ja som bola malá, tak vtedy sa svet okolo mňa delil na komáč a dobu „po komáči".Mon, 20 May 2013 08:00:00 +0200http://dvorakova.blog.sme.sk/c/328789/Mydlova-terapia-znacka-handmade.html?ref=rssŠípky a brmbolce (dvorakova)Konečne ich mám doma. Sú malé, červené, niektoré tvrdé, iné mäkké a svojou jasne oranžovou farbou mi zafarbili tašku z vnútra. Ale sú moje. A sú ťažko vybojované. Ruky mám v jednom ohni a môj vlnený sveter vyfasoval zopár zádrapkov. Takmer som si ho ani nemusela brať so sebou. Pretože hoci je dnes 27.novembra, keď sa slnko oprelo do chrbta, na čelo mi vyrazil pot.Thu, 29 Nov 2012 18:00:00 +0100http://dvorakova.blog.sme.sk/c/314743/Sipky-a-brmbolce.html?ref=rssVýchodné Turecko - Operácia Maximus - 04. (dvorakova)Vraciame sa pod našu základňu a proste čakáme. Priebežne chodíme na pobrežie na veľkú i malú potrebu. Nuž, isté veci nezastaví ani stratený bedeker. Ráno potom dve a pol hodiny brázdime uličky mestečka, ešte úplne vyľudnené, a čakáme kým o 08:00 otvoria turistickú kanceláriu, ktorú sme medzitým pri našich potulkách našli. Presne osem päť naklušeme do kancelárie, ale teta ani ň po anglicky. Nevzdávame sa. Je to naša jediná šanca!Mon, 26 Nov 2012 09:00:00 +0100http://dvorakova.blog.sme.sk/c/314338/Vychodne-Turecko-Operacia-Maximus-04.html?ref=rssVýchodné Turecko - Operácia Maximus - 03. (dvorakova)Cesta do Samsunu bola viac než zaujímavá. Vyrážame 20:30 z Ankary a v Samsune by sme mali byť o 04:00. To už by malo vychádzať slnko. Dáme si príjemnú prechádzku zobúdzajúcim sa mestom a potom sa poberieme ďalej na východ. Cestou viac krát stojíme na cik pauzy, ale my sa bojíme vystúpiť, aby nás nezabudli.Tue, 20 Nov 2012 09:00:00 +0100http://dvorakova.blog.sme.sk/c/313730/Vychodne-Turecko-Operacia-Maximus-03.html?ref=rssVýchodné Turecko - Operácia Maximus - 02. (dvorakova)Viedeň letisko. Zbalení a vystresovaní sedíme na batohoch v letištnej hale, ale spokojní a šťastní, plní očakávania a odhodlaní všetkému čeliť hlavou napred. Na úvod som nás trochu rozcvičila, aby sme sa trochu prekrvili. Stalo totiž to, že sme ako splašené kury na úteku lietali po letištnej hale hore dole. „Na tabule odletov náš let stále nie je!", s neskrývanou obavou v hlase podávam hlásenie o situácii mlčiacemu Jožkovi. „Na informáciách nič nevedia!", zúfalo mávam rukami pred tetuškou za okienkom, ktorá ani po mojej spartakiáde nestráca kľud a nič nevraviacu kamennú tvár. „Že vraj check- in 42, ale teta na check- ine stále nie je!", vraciam sa panicky zúfalá od okienok. „A prosím Vás, je to naozaj priehradka 42???", vraciam sa s tou istou otázkou opäť k príjemne kamennej pani z informácií. Tá pre istotu overila tentoraz moju požiadavku na počítači. A ten sa nemýli: okienko 42. No ale pri okienku skapal pes!! Tabuľa stále zanovito o našom lete mlčí! Jožko si z nej asi berie príklad a tiež zaryte mlčí. Pravdepodobne sa snaží nestáť v ceste mojej investigácii o tom, čo sa asi tak stalo s naším letom, ktorý má za hodinu odlietať!Mon, 12 Nov 2012 09:00:00 +0100http://dvorakova.blog.sme.sk/c/312053/Vychodne-Turecko-Operacia-Maximus-02.html?ref=rssVýchodné Turecko - Operácia Maximus - 01. (dvorakova)Napísať taký cestovateľský denník je ťažká a zodpovedná vec. Zodpovedná pretože zanechávate po sebe spoveď pre ďalšie generácie, a keď ho už aj necháte zapadať prachom v poličke s ponožkami, budú to určite vaše deti, ktoré ho s nadšením zhlcú hneď po tom, ako ho vyšťúrali vo vašej skrini keď ste neboli doma. Ja som naopak bola pre tajnosti rodičovských zápisníkov vďačné dieťa. Pri mne by ostal nejaký denníček mojich rodičov tam, kde ho zabudli. Ani len tie vianočné darčeky som nikdy neňúrala. A tak sa bežne u nás doma stávalo, že som dostávala vianočné darčeky priebežne počas roka - keď ich naši priebežne nachádzali. Takže ak aj niektorý z mojich rodičov napísal nejaké veľdielo, ostane navždy zabudnuté.Mon, 05 Nov 2012 09:00:00 +0100http://dvorakova.blog.sme.sk/c/312046/Vychodne-Turecko-Operacia-Maximus-01.html?ref=rssNie, o Vianociach to nie je (dvorakova)Veľa vody sa presypalo, veľa piesku prelialo. Už to bude aj hádam vyše pol roka. Zima búcha na okná a cez staré tesnenia sa potichu ale vytrvalo vkráda dnu, zanechávajúc za sebou stopy v podobe zarosených spodkov okien na jednej strane a bielych chumáčikov na druhej. Moja babka by prosto povedala: „Ťahá na nohy, sakramentsky." Bazalka a oregano so žltými listami na parapete konečne pochopili, že áno, bude už len chladnejšie, a dali sa do spacieho módu. Keď som naposledy písala o Východnom Turecku, práve sa zo svojho spacieho módu prebúdzali. Vtedy bol marec. Všetko začínalo rašiť, klíčiť, vyliezať. Psie hovná smrdeli na sto honov, a hnedé bačoriny znemožňovali ľuďom skracovať si cestu cez trávu. To bola paráda. Aspoň raz v roku ľudia chodili presne tak, ako im to predurčili projektanti z osemdesiateho páteho.Mon, 29 Oct 2012 13:13:00 +0100http://dvorakova.blog.sme.sk/c/311865/Nie-o-Vianociach-to-nie-je.html?ref=rssDiyarbakir - Perly východu V. (dvorakova)Nádherné kresťanské chrámy z prvého tisícročia Tbeti, Işhan, Öşkvank,  Dört Kilise ukryté vysoko v horách Kamenných Krížov - Kaçkar. Slávne Ani, mesto „Tisíc a jeden kostolov", hlavné mesto slávneho Arménskeho kráľovstva, ktoré zatienilo aj takých velikánov ako susedný Konštantínopol, Bagdad či Káhiru, a ktoré dnes leží tesne na prísne stráženej hranici Turecka a Arménska. Magický arménsky kostol Akdamar, izolovaný na nedostupnom ostrove v slanom jazere Van a opradený legendou o tragickej láske. Čitatelia mojej cestopisnej knižky sa však pýtajú: „A to všetky kostoly sú opustené ako v Kaçkare? A slúžili modernému Turecku ako vojenská strelnica ako Ani? Vyrabované a mnísi zmasakrovaní ako na Akdamare?" Nie, odpovedám, nie sú. Existuje jedno miesto, ktoré nájdete o pár desiatok stránok ďalej v mojej knihe, kde Viera žije a rozpráva aramejsky. A toto miesto je Diyarbakır - bývalý deportačný tábor Arménov.Fri, 02 Mar 2012 08:34:00 +0100http://dvorakova.blog.sme.sk/c/291688/Diyarbakir-Perly-vychodu-V.html?ref=rssDobrý deň, pomôžete mi niečo nájsť v smetiaku? (dvorakova)„Nejde to vypnúť..." kričí priateľ cez rozpeckované rádio a zúfalo ďube do tlačítka on/off, ktoré na jeho ataky vôbec nereaguje. „Skús nájsť radšej „volume" !" kričím cez zvučku Fun radia na neho späť. Ale to malé rádijko z Lídlu sa rozhodlo, že svoje tajomstvá nevydá ani bohovi. Po neúspešných pokusoch ísť na to logicky (vypnutie býva to najväčšie tlačítko, zvuk býva také ozubené koliečko...), nastúpilo chaotické stláčanie všetkých čudlíkov na tom pekelnom plecháči.Mon, 27 Feb 2012 08:00:00 +0100http://dvorakova.blog.sme.sk/c/291136/Dobry-den-pomozete-mi-nieco-najst-v-smetiaku.html?ref=rssAght'amar - Perly východu IV. (dvorakova)Izolovaný raj, ostrov na jazere, arménsky kostol, bohatý palác, legenda o láske, utopený milenec, centrum Arménskej cirkvi, arménska genocída, mohutné proti arménske demonštrácie. Všetky tieto heslá sa spájajú s jediným miestom na svete - ostrovom Akdamar.Fri, 10 Feb 2012 08:00:00 +0100http://dvorakova.blog.sme.sk/c/288972/Aghtamar-Perly-vychodu-IV.html?ref=rssMáme krycí list, príďte si po auto (dvorakova)Vonku sa začína zoranžievať. Slnko klesá nižšie každou minútou a každou minútou je svetlo vonku oranžovejšie a oranžovejšie, až sa začne postupne miesiť sivou, kým celkom nezosivie. Vtedy začnú svietiť pouličné svetlá, ulice budú tmavšie ako sivasto-modré nebo, zmiznú tiene, a teplota klesne ešte nižšie ako teraz. A teraz je skutočne obrovská zima. Taká, že sa pes láme v zákrute. Najlepšie na zime je zvuk. Teda skôr, sú zvuky.  Ešte lepšie napísané, je ticho.Mon, 06 Feb 2012 19:00:00 +0100http://dvorakova.blog.sme.sk/c/288741/Mame-kryci-list-pridte-si-po-auto.html?ref=rssIşhan a Tbeti - Perly východu III. (dvorakova)Asi po hodine krútenia sa prašnou cestou do strmého kopca, sa naše vyčerpané auto vyhuplo na horizont. Vošli sme do dedinky Işhan. Má len 180 obyvateľov a je učupená na jednej z náhorných plošín Kaçkarských hôr krajne severovýchodného Turecka - hôr Kamenných krížov - vo výške cez 1500 m n.m. Vchádzame okolo cintorína. Je malý, ale široký, takže sa mŕtvi nemusia tlačiť na sebe, pretože miesta je tu dosť a ľudí málo. Pod nami sa otvorila dych berúca scenéria. Hlboké údolia, suché ako oči starej vdovy, vrezané medzi červené a kamenisté vysoké kopce. Okolo nás nie je nič, len hory. Suché a mŕtve, kde sa len vietor preháňa a slnko páli. Ale tu, hore vysoko, je raj.Fri, 03 Feb 2012 10:00:00 +0100http://dvorakova.blog.sme.sk/c/288284/Ihan-a-Tbeti-Perly-vychodu-III.html?ref=rssArchitektúra a Statika, dvaja králi medzi Umením (dvorakova)Chrámy, kostoly, kláštory. Mohutné, i skromné, bohaté i prosté, vysoko v neprístupných horách i na križovatkách ciest v úrodných planinách. A všetky posiate maľbami, freskami, sochami, Symbolmi a Rečou Sveta. Odpradávna pútali našu pozornosť, boli centrami uctievania, modlitieb, pútí, utrpenia i osvietenia, životných Príbehov a osudov. Ale prečo?Fri, 27 Jan 2012 08:00:00 +0100http://dvorakova.blog.sme.sk/c/287059/Architektura-a-Statika-dvaja-krali-medzi-Umenim.html?ref=rssÖşkvank - Perly východu II. (dvorakova)Boli sme v severovýchodnom Turecku už týždeň a boli sme pripravení. Pripravení vstúpiť do posvätných Hôr Kamenných Krížov - pohoria Kaçkaru. Svoje meno dostalo vďaka množstvu Arménskych a Gruzínskych kostolov a katedrál z prvého tisícročia nášho letopočtu, stratených v horských údoliach pred zrakmi nepovolaných, učupených na strmých úbočiach vysokých hôr takých suchých, že tam ani bodliaky nerastú, kde mnísi denno-denne zdobili studené steny freskami svätých a staro-kresťanskou symbolikou.Mon, 23 Jan 2012 08:00:00 +0100http://dvorakova.blog.sme.sk/c/286961/Okvank-Perly-vychodu-II.html?ref=rssSümela - Perly východu I. (dvorakova)František z Assisi, Benedikt z Nursie, Pavol Pustovník Thébsky a dvaja mnísi Barnabáš a Sofronios, ktorí v skalách objavili ikonu Panny Márie. Všetci cítili lásku k Vyššej energii, všetci hľadali odpovede na otázky viery, a všetci majú jedno spoločné - jaskyňu.Fri, 20 Jan 2012 08:00:00 +0100http://dvorakova.blog.sme.sk/c/286430/Sumela-Perly-vychodu-I.html?ref=rssZápisky o Viedenčanoch II. - Bratislava trochu inak (dvorakova)Objednávajú si halušky s bryndzou a s kapustou, lebo ešte nevedia do čoho idú a toalety sú blízko. Bryndzu poznajú len z výrazu „brymzen", ktorý si akýmsi nevysvetliteľným krokom integrovať naše tradičné jedlá do smerníc Európskej únie našiel cestu do nemčiny, ale nevedia si predstaviť tú bielu vec za ňou. Skrehnuté ruky si ohrievajú o šálky s horúcim čajom, do ktorých si vykydli štamperlíky 52% slivovice, ktorú volajú „Becher-ofká!". Silu našej pálenky si už vyskúšali, pričom ich žalúdky, zvyknuté na „silné šnapsy" (ako hovoria s neskrývanou pýchou pred nami „ausländermi", hoci pre nás sú to iba sladké likéry), ostali minulý rok po požití našej vianočnej „domáckovice" so šesťdesiatimi percentami vyvrátené naruby.Tue, 29 Nov 2011 20:00:00 +0100http://dvorakova.blog.sme.sk/c/281777/Zapisky-o-Viedencanoch-II-Bratislava-trochu-inak.html?ref=rssZápisky o cyklistovi III. - To nevymyslíš (dvorakova)Sú situácie, ktoré sa volajú „to nevymyslíš", alebo jednoducho „deň blbec". Všetci ich milujeme - spadnú vám kľúče od auta do kanála práve keď ste šli otvoriť dvere a vy už teraz idete neskoro na celo firemný meeting. Vybuchli ste sa stojac pred dverami svojho bytu v trenkách a papučiach so smeťákom v ruke. Alebo ste super nahodená panička, dnes s extra vyladenými vysokými lodičkami a lesklými pančuškami, a vždy keď sa idete zohnúť pre dvadsať eurovku, ktorú vám vyfúkol vietor z ruky, sa papierik zdvihne a odfúkne ho ďalej, a vy pobehujete ako hus pred cestujúcimi čakajúcimi na zastávke. Alebo ... a teraz to príde ... kúpili ste si nové tretry a ...Mon, 28 Nov 2011 08:00:00 +0100http://dvorakova.blog.sme.sk/c/281789/Zapisky-o-cyklistovi-III-To-nevymyslis.html?ref=rssTeraz to príde, Slovania (dvorakova)Začala som písať. Pravidelne, i dva tri články za jeden večer. A začalo to článkom o Čiernej knihe Orhana Pamuka a o tom, ako sa všetci snažíme byť niekým iným. A ja som písala o svojich hrdinoch, ktorých som mala keď som bola malá. Ale čítala som ďalej tú knihu, ktorej jednou z hlavných čŕt bolo napodobňovanie, žitie života niekoho iného, byť niekým iným, ktorú som si pomaly a pozorne vštepovala som mysli, pretože je momentálne pre mňa jedna z najsilnejších. Inšpirácia, možno vzor. A keď som jedného večera ležala večer v posteli a čítala som posledné stránky knihy, prišla som na dve veci. „A aha, teraz ju zabili," ukazujem priateľovi posledných desať strán zo 469 stranového románu. „A do vtedy čo, opisy?" pýta sa priateľ. Kývem hlavou, že áno, opisy. „Turecká telenovela," mávne s úsmevom rukou priateľ a ide po horúci čaj do kuchyne.Mon, 14 Nov 2011 08:00:00 +0100http://dvorakova.blog.sme.sk/c/279646/Teraz-to-pride-Slovania.html?ref=rssZáhada písmen, písmena Záhady (dvorakova)Ľudská tvár, to ploché lízatko na paličke, ktorú voláme krk. Voňajúce človečinou, lesknúce sa živočíšnym tukom, opuchnuté a ružové, posiate modrými žilkami a ďubkami po uhroch. Zrkadlo ľudského tela a duše. Naša tvár je jedna z najdokonalejších vecí, ktoré kedy pánboh vymyslel, a ak sme obrazom božím, premýšľam celé hodiny ako asi vyzerá tvár božia a čo všetko by sme v nej mohli čítať, pretože áno, naša tvár je vlastne obrovská kniha, hrubá a husto popísaná maličkými písmenami. Môžeme v nej listovať a čítať, prebíjať sa cez každodenné grimasy a tváre, rúbať v nej les poznania, aby sme sa dostali na vrchol svojho pátrania, pretože ona obsahuje v sebe kľúč, kľúč k pochopeniu veľkého tajomstva minulosti.Thu, 10 Nov 2011 20:30:00 +0100http://dvorakova.blog.sme.sk/c/279211/Zahada-pismen-pismena-Zahady.html?ref=rssZa osem sekúnd na mesiac (dvorakova)V minulom článku som končila myšlienku záhadou písmen, ktoré sa, ak chceme dosiahnuť najvyššie poznanie, musíme naučiť čítať v tvárach ľudí. A pri onej tajomnosti každého písmena som si spomenula na židovskú kabalu a jej ezoterické učenie významu písmen. Podľa kabaly, každé písmeno má svoje číslo a preto čísla sú rovnako dôležité, a hlavne záhadné a plné tajuplných významov, ako ich písmenoví bratia. Ale významy a dôležitosť čísiel opisujú aj iné náboženstvá a moderné kulty. Objavujú sa v každom historickom období, prežívajú krviprelievajúce pády a vzniky každého impéria, prekonávajú kultúrne revolúcie a hromadné popravy. A noví vykladači im dávajú nové a ešte hlbšie významy, aké im prisúdili ich predchodcovia.Mon, 07 Nov 2011 08:00:00 +0100http://dvorakova.blog.sme.sk/c/279254/Za-osem-sekund-na-mesiac.html?ref=rssZbohom, môj kamarát bahno (dvorakova)V minulom článku o Tureckých dečkách sa diskutéri, mnohí môjmu srdcu drahí, rozpamätávali na mnohé nepríjemnosti z detských čias, ako napríklad vyrovnávanie strapcov na kobercoch, alebo škrobenie záclon a podobné chuťovky z domácností našich mám a starých mám za mladi. Bolo to veselé a milé, asi ako to slnečné ráno, keď som sa rozhodla, že v ten deň nepôjdem do práce autom, ale autobusom. Na zastávke Stanica Nové Mesto autobus otvoril dvere, ľudia vystúpili a nastúpili, dvere sa zavreli a my sme sa pohli okolo Kuchajdy a Lake Side-u k zastávke pri Poluse. A vtedy sa to stalo.Fri, 04 Nov 2011 08:00:00 +0100http://dvorakova.blog.sme.sk/c/279255/Zbohom-moj-kamarat-bahno.html?ref=rssTekvicový prívarok (dvorakova)Prvý november prišiel, aj odišiel. A ja som ho celý strávila počúvaním rádia. Donekonečna tam dávali obsiahle reportáže z rôznych kútov Slovenska o ich tradíciách na „Dušičky". Tradície, minulosť, spomienky, mŕtvi mrznúci v zemi, rodina a známi mrznúci postávajúc nad nimi, proste všetko iné len nie ležať so sopľami v posteli. Starý otec sa na mňa isto tešil. Veď sme veľa rokov bývali spolu pod jednou strechou, vlastne pod tou strechou sme bývali s ďalšími x ľuďmi v paneláku, takže radšej napíšem, že sme spolu nažívali v jednej veselej domácnosti.Thu, 03 Nov 2011 20:30:00 +0100http://dvorakova.blog.sme.sk/c/279624/Tekvicovy-privarok.html?ref=rssArchetypálna pramatka "mačka" Simon´s cat (dvorakova)Začalo to jednoducho -otvorila som dvere a vstúpila do kníhkupectva. Poznáte to. Keď vstúpite do kníhkupectva, je to akoby ste vstúpili tajomnou bránou do čarovného sveta príbehov. Pestré farby, rôzne obrázky, fotografie, veľké i malé písmená, to všetko na vás volá, láka váš pohľad a vašu pozornosť. Kričí na vás šokujúcimi faktami palcových titulkov, či ticho láka do osídiel malou kurzívou na spodku obalu. Samé tajuplné názvy, či jednoznačné prehlásenia, jedny ešte viac zamotávajúce čitateľovu hlavu, druhé fackujúce svojou priamočiarosťou. A medzi týmto celým literárnym virvarom som ju zbadala. Knihu, ktorá obsahuje hlbšiu pravdu, aká by sa po prvom prelistovaní mohla zdať. Knihu s názvom Simon´s cat.Fri, 28 Oct 2011 08:00:00 +0200http://dvorakova.blog.sme.sk/c/278715/Archetypalna-pramatka-macka-Simons-cat.html?ref=rssA ako to všetko vzniklo ... a prečo "operácia Maximus"? (dvorakova)Jedného dňa sme sa rozhodli - napíšeme knižku. Držali sme náš cestovný denníček v rukách - hrubé strany polepené desiatkami vstupeniek, platobných potvrdeniek, obalov z cukríkov a štítkov z batožiny, a nahusto popísané drobným písmom každodenného zodpovedného zapisovania - a v mysliach nám zrel plán: „, Prepíšeme každučký deň po dni a pridáme zopár fotiek, nejaké naskenované stránky, a knižka je hotová. Už len vydať." Pred očami sa nám točila knižôčka ako na zlatom podstavci a naše oči svietili: „Áno! To je presne to, čo urobíme!"  A tak sa to stalo.Wed, 26 Oct 2011 08:00:00 +0200http://dvorakova.blog.sme.sk/c/275553/A-ako-to-vsetko-vzniklo-a-preco-operacia-Maximus.html?ref=rssHáčkované dečky a zbúraný dom (dvorakova)Cesty osudu sú nevyspytateľné a možno to tak nejaká vyššia moc chcela a cielene zviedla knihu, ktorú teraz čítam, so mnou dokopy. Máme totiž okrem jej obsahu jednu tematickú vec spoločnú - autor knihy je z Turecka, i jej obsah je zasadený do tejto krajiny. Zaujímavé, že som sa ku knihe, takmer náhodou, dostala až keď sme sa vrátili z Turecka, až keď sme o našej výprave napísali knižku, a až keď prvý ošiaľ jej vydania ustal a naše myšlienky opäť zapadli do pokojných koľají všedných dní. Všetko do seba zapadlo.Mon, 24 Oct 2011 08:00:00 +0200http://dvorakova.blog.sme.sk/c/278644/Hackovane-decky-a-zburany-dom.html?ref=rssByť niekto iný, alebo Galip, ja a Hermann Buhl (dvorakova)Práve čítam jednu veľmi zaujímavú knihu. Volá sa Čierna kniha od Orhana Pamuka. Je to veľmi zaujímavá kniha, a možno jej názov „Čierna" má v sebe viac pravdy, a vystihuje viac podstaty jej hrdinov, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Knihu sme dostali zadarmo, ako odpustok vydavateľstva za to, že nám inú knihu dodali neskoro. To v človeku vyvoláva akúsi predstavu menejcennosti tejto knihy, hoci na ne vtedy neexistoval dôvod. Ale jednako som k nej tak pristupovala a nadlho zapadla prachom „zbytočnosti", bez toho, aby som si prečítala čo i len popis obsahu na prebale. A možno k tomu pomohla aj obálka - čierno sivá, s nízko plaziacimi sa bielymi kúdolmi dymu (na celkom čiernom tieni nočného okolia) nasýtenými ťažkými kvapkami vlhkosti a ťahajúcimi sa ponad čiernu postavu človeka s rukami vo vreckách.Sat, 22 Oct 2011 18:00:00 +0200http://dvorakova.blog.sme.sk/c/278627/Byt-niekto-iny-alebo-Galip-ja-a-Hermann-Buhl.html?ref=rssZápisky o cyklistovi II. - Jesenné postrehy (dvorakova)Teplá, suchá a slnečná jeseň je požehnaním pre cyklistu. Slnko svieti, trochu do očí, ale od letnej žiary vypaľujúcej všetko do biela, je to len taký tri krát vylúhovaný Popradský čaj. Všetko je ešte zelené, živé a bohaté, hoci už sa čo-to začína zafarbovať do zlatova a opadať, niekedy aj s konármi alebo úplne celými hrubými haluzami. Život veľmi jemne a elegantne pomaly strieda spánok, tichý, podobný smrti. Je to taká hra kontrastov plná prekvapení.Mon, 10 Oct 2011 08:00:00 +0200http://dvorakova.blog.sme.sk/c/277357/Zapisky-o-cyklistovi-II-Jesenne-postrehy.html?ref=rssAko ovca krstila (dvorakova)Krstná matka je Ovca. Lebo.... lebo ovca. Vlastne toto je ovca s veľkým O. Pretože je to veľká a mocná Ovca, ktorá žije svojím skrytým ale bohatým životom. Má bielu „čubrinu“ (to je taká ta kučeravá ofinka) na hlave a guľatý kučeravý chvostík. A v stredu dňa 07.09.2011 prišla a pokrstila naše dielo. Knižočku, veselý cestopis o našej ceste po východnom Turecku, ktorú sme spoločne s Jožkom napísali, zoradili a vytlačili. Pokrstila ju silným tureckým čajom, čo zanechalo na jej obale zvlnené tmavé škvrny.Mon, 19 Sep 2011 08:00:00 +0200http://dvorakova.blog.sme.sk/c/275551/Ako-ovca-krstila.html?ref=rssVýchodné Turecko 2010 - Operácia Maximus III (dvorakova)... posledné pokračovanie malej ochutnávky nášho denníčka o potulkách Východným Tureckom pod názvom Operácia Maximus. Vitajte a bavte sa... a vidíme sa! ....Mon, 05 Sep 2011 08:00:00 +0200http://dvorakova.blog.sme.sk/c/273996/Vychodne-Turecko-2010-Operacia-Maximus-III.html?ref=rssVýchodné Turecko 2010 - Operácia Maximus II. (dvorakova)... pokračovanie malej ochutnávky nášho denníčka o potulkách Východným Tureckom pod názvom Operácia Maximus. Vitajte a bavte sa...Tue, 30 Aug 2011 08:00:00 +0200http://dvorakova.blog.sme.sk/c/273992/Vychodne-Turecko-2010-Operacia-Maximus-II.html?ref=rssVýchodné Turecko 2010 - Operácia Maximus (dvorakova)Milí priatelia, sen sa stal skutočnosťou a my držíme v rukách naše "dieťa". Je to tu! Náš dlho pripravovaný, ešte dlhšie upravovaný, donekonečna pidlený a šolichaný, vymojkaný a neuveriteľne napäto očakávaný denníček z našich potuliek po Východnom Turecku je hotový! A je presne taký, aký sme si ho vysnili - veselý, zábavný,  našlapaný veselými príbehmi, i situáciami, z ktorých behá mráz po chrbte - proste jedna totálna pecka!, farebný, kvalitný a hlavne vytlačený a ešte hlavnejšie - ready to go! Pozívam Vás máličko nahliadnuť do tajov jeho stránok... Bavte sa smelo ...Fri, 26 Aug 2011 08:00:00 +0200http://dvorakova.blog.sme.sk/c/273751/Vychodne-Turecko-2010-Operacia-Maximus.html?ref=rssNa bicykli deťom a 80m prevýšenie (dvorakova)Tak ako minulý rok, tak aj tento rok sme vedeli, že sa zúčastníme niektorej z etáp charitatívneho medzinárodného cyklo projektu Na bicykli deťom na pomoc deťom chorým na rakovinu, pod organizačnou taktovkou občianskeho združenia Deťom pre život a nadačného fondu Na kole dětem. Je proste úžasné spojiť činnosť, ktorú máte veľmi radi, s ľuďmi, ktorých máte veľmi radi, s takým vysokým cieľom ako pomôcť deťom s najťažším ochorením. Nedostanete žiaden pohár, ani medailu. Tými vám sú blažený pocit pomoci a prispenia dobrej veci v spoločnosti priateľov, a neopísateľný pocit bratstva a vzájomnej pochvaly keď si v cieli podávate navzájom ruky. A ak to ešte nie sú vaši priatelia, na konci vašej etapy sa nimi určite stanú. Je to totiž taký úžasný „ein-topf-bordel" cyklistických náruživcov na oceľových strojoch z čias Eddyho Merckxa, mladých plašákov na karbónoch, pánov vo veku profesorov na univerzitách, policajtov, zubárov a operných spevákov.Fri, 15 Jul 2011 08:00:00 +0200http://dvorakova.blog.sme.sk/c/270640/Na-bicykli-detom-a-80m-prevysenie.html?ref=rssZápisky o Viedenčanoch I. (dvorakova)Každý krát keď idem pracovne do Viedne, zapisujem si zaujímavosti, ktoré mi frnknú do nosa ako tri oriešky pre Popolušku. Nebývajú vždy zábavné, ale určite sú farebné ako ten náš svet okolo. Všetko je to o ľuďoch. Každý deň prejde okolo nás stovka všelijakých ľudí a my si to ani nevšimneme. Ale Keď idem do Viedne, je to pre mňa vždy taký výlet do cudziny. Proste tých ľudí pozorujem ako škrečky v akvarku. A zapisujem ...Mon, 04 Jul 2011 14:40:26 +0200http://dvorakova.blog.sme.sk/c/269859/Zapisky-o-Viedencanoch-I.html?ref=rssZápisky o cyklistovi (dvorakova)Každým dňom na bicykli, alebo bez neho, je človek konfrontovaný s tvrdosťou bytia. A na bicykli obzvlášť. Vtedy sa s vami nikto nes.erie. Osud, Šťastie, Náhoda, ani Prozreteľnosť a Pánbú už vôbec nie. A preto som zozbierala malú zbierku postrehov o cyklistovi, a pán Filan mi to iste dovolí, cvične by som ich nazvala Cyklistické krutosti. Pretože tento názov absolútne najvernejšie definuje kvetnatý život cyklistu. Tak nech sa páči...Fri, 01 Jul 2011 08:00:00 +0200http://dvorakova.blog.sme.sk/c/269546/Zapisky-o-cyklistovi.html?ref=rssKeď je pracovný deň neobyčajný, tak čo bolo potom toto ?!? (dvorakova)Čokoľvek dneska urobím, všetko zle! Všetky rozhodnutia - komplet zle. ... Rozhodnutie prvé - ísť do Viedne... v nedeľu. O 09:02 som prišla na Petržalskú stanicu, čo je normálne o pol hodinu skôr ako odchádza vlak. Dnes však nedeľa. Najbližší vlak ide o 10:30. Za hodinu a pol. V staničnej hale sa presúšajú piati na sebe nezávislí houmlesáci. Volím únikový plán.Wed, 23 Feb 2011 18:30:00 +0100http://dvorakova.blog.sme.sk/c/257502/Ked-je-pracovny-den-neobycajny-tak-co-bolo-potom-toto.html?ref=rssTaký neobyčajný pracovný deň .... (dvorakova)Vystupujem na Südbahnhofe. Predo mnou ide pánko a fajčí za pochodu. Nedokážem ho predbehnúť, máme rovnaké tempo chôdze. Stále sa motá predo mnou. Aby som neinhalovala husté obláčky dymu zo spálených babkiných papúč, vystupujúce z jeho našpúlených úst spolu s parou, zadržiavam dych. Každý tretí výkrok pravou nohou sa náhle dusivo nadýchnem. Už to nevydržím a pobehnem, aby som ho predbehla. Odľahčene si oddýchnem, keď sa toho chodiaceho komína konečne zbavím.Fri, 28 Jan 2011 08:00:00 +0100http://dvorakova.blog.sme.sk/c/254546/Taky-neobycajny-pracovny-den.html?ref=rssExpedičný zápisníček sa rysuje (dvorakova)A je to!!! Zaklapla som notebook a zhasla stolnú lampu. Je to hotové, až sa mi nechce veriť. Musím sa prebudiť zo spomienkového sna a ísť sa teraz osprchovať. Zmyť všetky myšlienky a vyčistiť si hlavu. Najlepšie mydlom. Taký malý rituálny kúpeľ. Malý, pretože naša vaňa má ponor tak do desať canty.Tue, 11 Jan 2011 11:00:00 +0100http://dvorakova.blog.sme.sk/c/252936/Expedicny-zapisnicek-sa-rysuje.html?ref=rssTri šálky čaju a Maska Afganistanu (dvorakova)Už dva týždne mám napísaný článok, ale až včerajšie večerné správy na Markíze, ma pritlačili zverejniť ho. V Afganistane sa pijú tri šálky čaju - pri prvej ste cudzinec, pri druhej sa stávate priateľom a pri tretej ste už člen rodiny.Fri, 07 Jan 2011 11:30:00 +0100http://dvorakova.blog.sme.sk/c/252553/Tri-salky-caju-a-Maska-Afganistanu.html?ref=rss