Hellboy a Herbert Einstein

Autor: Dana Árvayová (Dvořáková) | 9.1.2014 o 8:00 | Karma článku: 6,68 | Prečítané:  974x

Najhoršie na zlomenom zápästí pravej ruky je odretý ukazováčik ľavej ruky. Stalo sa mi na ňom to, čo sa poväčšinou vždy stáva koži pri dopade na zem, takzvaný cestný lišaj. V mojom prípade by to však mohol byť skôr lišaj snežný. No a s takým snežným lišajom neradno do vody liezť, to mi potvrdí každý, kto mal tú česť potykať si s lišajom akéhokoľvek druhu. Lenže to sa už nedalo vydržať. Medzi prstami pravej ruky, ktoré mi nehybne vykukovali z dlahy, sa začal tvoriť život. Lenže dral sa na svet s úžasným smradom. Po odpuchnutí prvotného úrazového šoku, kedy som mala ruku ako Hellboy, som sa prvý krát pokúsila pohýbať prstami. A vtedy som to pocítila. Známe mazľavé blatko, trochu lepkavé, s ... pieskom? ... asi so žmolkami z deky (inokedy sa to volá pupočné žmolky, ale teraz nie), a smradľavé ako houmlesák, ktorý si celé leto nevyzliekol bundu, ktorú, aby mu ju neukradli, má na sebe nepretržite už 9 rokov.

 

Padlo rozhodnutie a igelitka na ruku. Na tú sádrovú. Na tú s lišajom chirurgická rukavica. Ako robokop s ochranami na oboch rukách som vpochodovala do kúpeľne. Akt sprchovania nebudem nejako obšírne opisovať. Za zmienku stojí azda len umývanie sa v chirurgických rukaviciach. Ak má niekto dosť stereotypu, vrelo odporúčam. Ako od suseda.

Takže houmlesák vypláchnutý, kraje mokrej dlahy trochu potom štípali, ale pri pomyslení, čo za svrbiace peklo ma ešte o pár týždňov čaká, to bolo len šteklenie motýľov. Človek by neveril, čo sa všetko dá stihnúť počas dvanástich hodín dennej bdelosti. Zámerne nehovorím o dennej aktivite, pretože pri zlomenom zápästí pravej ruky ide výlučne o takzvanú hybernačnú bdelosť. Čiže človek leží, alebo sedí, celý deň. No, v mojom prípade, kedy by som bola bývala dostala desať bodov z jedenástich za majstrovsky zvládnuté salto mortale s dvojitým odpichnutým rittenbergom, len leží celý deň. Poviem vám, že o narazenom trtáči by sa dalo rozprávať celý deň. Ale keďže snáď každé dieťa si už raz poplakalo nad udretou riťou, tak vás s tým nebudem priveľmi zaťažovať. Podstatné je však to, že predovšetkým leží podaromnici. Človek má konečne celý deň pre seba a skončí tak, že leží nehybne na gauči, s oboma rukami hore a nemôže si ani kýchnuť.

Takéto situácie však vždy majú nejakú skrytú výhodu. Napríklad čítať. K čomu sa človek za celý rok nedostal, čaká na svoju jedinečnú príležitosť, kedy si zlomíte ruku, alebo nohu, alebo trtáč všakže. Takže som zobrala knihy útokom. Najprv všetkých Werichov, čo mi Joži dal k Vianociam. A potom prišla na rad knižka, ktorá síce nebola dar pre mňa, ale teraz sa mimoriadne hodila - Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol. Mala totiž dva pozitívne predpoklady - 398 strán a podľa slov pána Rundfunka zo zadnej strany knihy sľubovala zábavu. Bože ale akú! Neuveriteľnú! Napriek boľavému zadku som sa lúpala v slzách na každej strane. To je ta správna polievka. V mžiku oka sa predmetná kniha stala mojou bibliou dobrej nálady i životným návodom. Existujú totiž knihy, ktoré nie sú na to, aby si ich človek prečítal a založil. Tieto knihy sú akýmsi pracovným nástrojom, ktorý spisovateľ umne schoval za riadkami slov. Ak s nimi pracujete často a s radosťou, ovplyvnia vám život.

Jednou takou je určite aj Coelhov Rukopis z Akkry. Tak to  bolo sklamanie na plnej čiare. Prvotné nadšenie, keď som ešte po horúcu knihu z výroby utekala, vystriedalo rovnako silné sklamanie. Čo to má byť? V polke knihy, kedy som už po stopäťdesiaty krát bojovala sama so sebou či ju nezavriem, mi to konečne došlo. Tá kniha funguje ako tarot. A došla som sa to náhodou, keď sa mi kniha zaklapla a ja v snahe nájsť kde som prestala, som ju, ako sa vraví, naverímboha, v skutočnosti som sa maximálne snažila trafiť sa práve do tej časti, kde so skončila, otvorila. A začala čítať. A kniha mi rozprávala presne o tom, čo sa práve dialo okolo mňa. Mimo čítania knihy samozrejme. A dávala odpovede. Storočný starček, ovšem slovo stařík alebo děda je oveľa výstižnejšie, ale oveľa nespisovnejšie, je celkom tak isto kniha, ktorá je v podstatnej miere terapeutická, ale na rozdiel od predošlej spomínanej knihy, je možné, že by to aj celé mohlo byť pravda. Normálne som gúglila, či mal Einstein brata Herberta. A predstavte si čo som našla. Herbert Einstein existuje !!!! Podľa strány International geological congress Oslo 2008 je pán Herbert Einstein mimoriadne kvalifikovaný a viacnásobne ocenený profesor stavebníctva na Massachusettskom inštitúte technológií. (Cítim s pánom Einsteinom akési profesné spriaznenie. Och to hladí na duši. Ovšem s TÝMTO Herbertom Einsteinom, nie Jonassonovým Herbertom Einsteinom!-odkaz pre všetkých neprajníkov.) Herbert Einstein Jonasa Jonassona (ach tie severské mená- Sven Svenson, Peter Peterson ... Carl Carlson) je najväčšie trdlo na svete, väčšie bolo už len jeho mať - Alberta Einsteina tatka sekretárka - ktorý najviac zo všetkého na svete chcel zomrieť. Ale nedarilo sa mu. Za nič na svete. A tak preplával mimoriadne plný a významný život po boku dědu Karlssona, ktorý ešte v tedy nebol dedom, a svojej iba o trošku menej hlúpej manželky, ktorú si vzal na ostrove Bali. Ovšem, ako si tak 03.01.2104 ihlicou škriabem ruku v sadre ... cítim akési doterne vkrádajúci sa pocit spriaznenia aj s týmto Einsteinom....

A začalo mi byť ľúto, že už mám túto trefnú knihu prečítanú. Tak som si knihu dnes opäť naverímboha otvorila a začala čítať. Keďže dej je rozprávaný spôsobom, akým je, je úplne jedno kde ju človek otvorí.

PS: Gramatické chyby sú súčasťou umeleckého prejavu umelca, predovšetkým vtedy, ak má pravú ruku v sadre.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?