reklama

Zúfalá situácia vyžaduje zúfalý čin .... a skončí zúfalo

Jedného dňa mi došiel do schránky veľmi hrubý list. Obyčajný, ale naozaj veľmi objemný list. Na mieste odosielateľa bola adresa Nakladateľstvo umelcov maľujúcich ústami a nohami s.r.o. A tak som list otvorila. Sprvoti som si myslela, že som pravdepodobne niekde podporila nejakú nadáciu alebo neziskovku, či zaklikla čosi na internete. Potom ako som si prečítala obsah priloženého listu, bolo mi jasné, že je to klasický obežník s dojemným listom, žiadajúci dobrovoľné príspevky. V obálke bolo množstvo pohľadníc znázorňujúcich reprodukcie malieb postihnutých umelcov. Bolo mi tej krásnej práce ľúto. Popravde na mňa vôbec nezapôsobil list, pretože citovo ladené posolstvá denno denne odhaľujem na každom kroku či už v médiách, v pracovnom alebo verejnom živote. Jediné, čo na mňa skutočne zapôsobilo, bola samotná existencia oných pohľadníc v mojich rukách.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Pohľadnice sú niečo zvláštne. Sú to kroniky. Sú to listy kníh. Malé obrazy. Papierové fotografie. Kedysi som vždy, keď som bola niekde mimo domova, kupovala pohľadnice a posielala rodine. Po čase som sa naučila dve veci - pohľadnice už len z princípu chodia domov neskôr ako sa vy vrátite, a že sa treba vždy podpísať. Raz sa mi totiž stalo, že som poslala krásnu pohľadnicu z Dánska s nadšeným obsahom „ako je tu krásne a mám sa dobre" svojej babke. A keď som k nej prišla na Vianoce a spýtala sa na pohľadnicu - bolo mi tak desať rokov - tak si plácla po čele: „Tak to si bola týýýýý!" Akoby mala dvesto vnúčat. No a bolo po Vianociach. A potom som ich už nejako posielať prestala. Keď sa teraz pri písaní nad tým zamyslím, je to ohromná škoda. Naši by mali úžasnú zbierku nesčíselnej hodnoty z ohromne širokého sveta. Predstavujem si, ako by kukali na pohľadnicu z Bejrútu, Luxoru, Teheránu alebo Jerevanu. Mali by Eifelovku, mešitu v Cordóbe, či zelené Nórske fjordy. Mali by ich všetky magnetom pripichnuté na chladničke a s pribúdajúcimi rokmi by na ne boli viac a viac hrdí. Ja som im ani len smsky neposielala. Je veľa vecí, ktoré robíme v živote zle.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A tak som sa rozhodla list od Nakladateľstva umelcov maľujúcich ústami a nohami s.r.o. nenechať len tak. Ale čo s ním. Lomcovalo mnou zúfalstvo. Nevedela som čo si mám s tým nevyžiadaným darom počať. Poslať niekomu niekde peniaze nie je moja povaha. Vyhodiť ale tiež nie. A tak prišiel na rad internet. To, čo som objavila, ma šokovalo. Po naťukaní hesla - Nakladateľstvo umelcov maľujúcich ústami a nohami s.r.o. - som našla množstvo starých blogov, článkov a diskusných príspevkov, ktoré riešia práve čo s touto nevyžiadanou poštou. Príspevky sa tiahli od roku 2005 až do dnešných dní a ich obsahy sa v podstate nelíšili. Všade panovala rovnaká nálada a rozčarovanie s heslom: „Čo s tým?". Po preklikaní Modrého koníka, rôznych nezávislých fór a blogu.sme.sk mi bolo všetko jasné. Jediné, čo teraz urobím je - „ako prišlo, tak odišlo" - pohľadnice darujem.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Človek by ale neveril ako je nesmierne ťažké nájsť niekoho, kto by mal o vianočné pohľadnice záujem. Trochu ma to prekvapilo. Ani zadarmo. Po obvolaní všetkých svojich známych som sa nakoniec akurát tak cítila ako díler s teplou vodou. A s pohľadnicami stále v rukách. A tak nastala zúfalá situácia. Chcete niečo komukoľvek darovať, ale nikto to nechce. Veľmi by ma zaujímalo, koľko ľudí nakoniec nakladateľstvu peniaze poslalo. Keď to nikto nechcel ani zadarmo, nieto ešte kúpiť. A problém nebol v pohľadniciach. Tie boli celkom pekné.

Nakoniec mi napadlo riešenie. U nás pred poštou je miestna vývesná tabuľa. Sú na nej obecné oznamy, pozvánky na plesy a kino s pondelkami zadarmo, školské nábory a parte. A tak som na tú tabuľu vylepila onú objemnú obálku, s veľkým nápisom DARUJEM. Dopísala som na obálku aj obsah daru, aby to niekto nestrhol a potom, keď zistí obsah, zahodí kdesi do krovia. Napäto som očakávala výsledok svojho činu. Večer som sa vracala z práce. Obálka na vývesnej tabuli ostala nedotknutá.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na druhý deň ráno som zistila, že obálka prežila noc nepoškodená a nedotknutá. Bolo mi jej už takmer ľúto a dúfala som, že nebude v ten deň pršať, aby sa nerozmočila. Nepršalo. Ako na ihlách som sa večer na ceste z práce domov náhlila k tabuli. To, čo som objavila, ma šokovalo druhý krát. Obálka ostala na tabuli stále nalepená. Ale bola rozšklbaná, potrhaná a prázdna.

Obálku som jemne odlepila a vyhodila do smetiaku. V mojej mysli sa miešali pocity. Bola som šťastná, že si obálky našli nový domov. Ale zároveň som bola nesmierne šokovaná akým spôsobom sa tak stalo. Môžeme my nabádať ľudí, aby sa zaujímali o svoje okolie, keď si ani nevšímajú takéto niečo. Môžeme prosiť ľudí, aby povstali proti bezohľadnosti, keď sa sami správajú takto. Môžeme inšpirovať ľudí, aby chránili svoj životný priestor, keď po sebe nechávajú toto.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Dana Árvayová (Dvořáková)

Dana Árvayová (Dvořáková)

Bloger 
  • Počet článkov:  233
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Človek, ktorý miluje život na plno, vietor vo vlasoch a výhľady ... aj tie v živote ;)Teraz som už matka dvoch detí, samostatne rozbehnutá aromaterapeutka a spoluzakladateľka projektu Outdoormamas..................................................... Zoznam autorových rubrík:  OutdoormamasVýchodné Turecko (CESTOPIS)bicykel, my loveznačka handmadepremýšľam, tuhokade tade, východ i SlovenskoIránKaukazAlbánskoEgyptLibanon, Sýria, Jordánsko

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu