Východné Turecko - Operácia Maximus - 03.

Autor: Dana Árvayová (Dvořáková) | 20.11.2012 o 9:00 | (upravené 20.11.2012 o 9:10) Karma článku: 5,47 | Prečítané:  479x

Cesta do Samsunu bola viac než zaujímavá. Vyrážame 20:30 z Ankary a v Samsune by sme mali byť o 04:00. To už by malo vychádzať slnko. Dáme si príjemnú prechádzku zobúdzajúcim sa mestom a potom sa poberieme ďalej na východ. Cestou viac krát stojíme na cik pauzy, ale my sa bojíme vystúpiť, aby nás nezabudli.

Neskôr počas výletu zisťujeme, že všetci majú všetko pod kontrolou. Letušák má vždy zasadací poriadok, ktorý dokonca aktualizuje podľa toho kto kde vystúpi a pristúpi. Takže si nemôžete sadnúť na cudzie miesto a vždy pred zastávkou prebehne celý autobus a všetkým vystupujúcim menovite pripomenie, kedy majú vypadnúť. Utrmácaní a zlomení prichádzame do Samsunu a jediné čo tu je, je tma ako vo vreci. Tesne pred mestom sa však na poslednom odpočívadle sa dohadujem s autobusárom (rovnako ako nikto na AŠTI, tak ani tu v autobuse nemá poňatia o angličtine), pretože mám taký zlý tušák. Ten sa vyplnil.

O 03:30 ráno je tma ako v pytli a vôbec tu o takomto čase nesvitá! A nie, nerozvidnieva sa ani o štvrtej ráno, ako sme si neskôr mysleli. A k tomu, Samsunský otogar je pekne v prdeli ďaleko od mesta (čo je tu inak bežná vec, ako sme neskôr zistili, a tých 5 až 15km do mesta nás už neskôr vôbec nerozhadzovalo). Veľmi milý autobusár nás teda odvezie zadarmo až do Ünye, ďalej na východ od Samsunu popri pobreží. V Samsune začína pršať, čo nás ako jediných dovolenkárov v autobuse dosť rozladilo. V Ünye už musíme vystupovať a tak vykladáme seba a naše batohy do dažďa a noci o 04:30 ráno kdesi na širokej ulici pri mori. Naozaj sa tu nebrieždi ani o pol piatej a do šiestej je takmer úplná tma. A prší. A je zima. Super dovolenka. Začína to ozaj bezvadne!

... naša nočná cesta z Ankary do Unye ...

... nočné Unye ...

... naše dočasné útočisko ...

Po bezvýslednom hľadaní nejakej reštiky s jednou rodinou miestnych, ktorí sa ponúkli, že nám niečo nájdu, ale vedeli asi toľko ako my, sa vraciame na miesto vykládky a uchyľujeme sa pod taký námornícky drevený domček na štyroch stračích nôžkach. Slnko sa úspešne skrýva za husté sivé mraky, mrholivý studený dážď neúprosne sype drobné kvapky a na uliciach ani jedinej nohy či kolesa, ktoré by naznačovalo, že tu niekto okrem nás žije. Jožko sa šiel konečne po celej ceste vycikať, keď tu do mňa udrie blesk - bedeker!!!!! Zabudla som v autobuse bedeker!!! To snáď ani nemôže byť pravda! Za čo?!? Bedeker, našu jedinú istotu a detailný popis trasy, zoznam hotelov, autobusov a možnej dopravy, cien a približných časov kedy čo ide, názvy miest a dedín, proste naše úplne všetko, najvzácnejšia vec, čo sme tam mali. Teda hneď po peniazoch a pasoch. Týmto činom som nastavila obzvlášť vysokú latku všetkým ďalším prúserom, ktoré by chceli prísť. Som z toho na nervy a plačem nad vlastnou nehynúcou blbosťou. Jožko je však neuveriteľný spoločník v dobrom i zlom a pokojne zahlásil, že „ideme ďalej...". Kocky sú hodené a je len na nás spoločne, ako zahráme túto partiu. Zdvíha mi hlavu a je to ten najúžasnejší postoj, s akým som sa kedy stretla. Cestovali sme osem hodín proti noci, ešte som uja autobusára presvedčila aby nás vzal ďalej, ani peniaze nechcel, a tak som sa tešila, že keď ma Jožko zobudil, že vystupujeme, tak som celá „naradovaná" a zaspatá nechala bedeker v gumičke sedadla - presne ako Jožko ešte na začiatku predpovedal. „Nenechávaj to tam, zabudneme naňho". Nieeeee, ja? - Hehe. A vidíš ho, hlupaňa.

... najväčšia depka na svete ...

A tak čakáme kým otvoria turistickú kanceláriu, do ktorej sme teraz vložili všetky naše nádeje na cestu ďalej. Je tma a mestečko je celkom prázdne, a prší. Rýchlo sa rozvidnieva, aj keď nebo je olovené a je riadna kosa. Keby nepršalo, mohli sme teraz sedieť na pláži a fotiť východ slnka. Namiesto toho teraz sedíme v podpalubí nejakého prístavného domčeka a nemáme bedeker. Milujem prístavné mestá. Majú takú jedinečnú a silnú atmosféru, vôňu mora, skapatých rýb a rozmočených lán, škriekanie čajok či prší či neprší a úžasné svetlo, akoby tu slnko inak svietilo ako všade inde na svete. Atmosféru, ktorá ma vždy prenesie to akejsi snovej nálady, hlavne keď sme teraz v peknom hnoji bez bedekra.

Najviac zbožňujem majáky. Sú to akési ostrovčeky istoty, záchrany a svetla, presne ako pre nás bol náš bedeker. Majáky ma priťahujú ako nočné motýle žiarovky, ale tu žiaden nie je. Jediný maják v tme, daždi a zúfalke je pre mňa Jožko. Berie ma do náručia a snaží sa zastaviť vlny seba obviňovania a bedákania. Zrazu za nami zastavujú policajti. Štyria v jednom aute - miestna úderka. Volajú Jožka k otvorenému okienku - nechce sa im vystupovať do dažďa. Jožko volá nakoniec aj mňa. Že či je nejaký „polis". Čiže problém, k čomu by sme potrebovali políciu. Anglicky samozrejme ani jeden. My, že nie, všetko v poriadku, len či nevedia kde je turistická kancelária, alebo „Main Square". Že nie, točia hlavami svorne všetci štyria. Tak skúšame otázku, či tu majú niekde „book shop" a rukami naznačujeme knihu a virtuálne listujeme. Chceli sme vyskúšať kúpiť nový bedeker. Neskôr sme zistili, že to by sa u nás v kníhkupectve v Dolnej Strehovej dal skôr zohnať originálny Da Vinciho zápisník, ako anglický bedeker v tureckej dedine. Ünye je maličké mestečko s 5000 obyvateľmi. Policajti tuho v tichosti rozmýšľajú a potom ten hlavný veselým tónom že: „No!" a odišli. Nechali nás tam stáť. Tak, a máme vymaľované...

 

http://vychodne-turecko.blogspot.sk/

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?