Sümela - Perly východu I.

Autor: Dana Árvayová (Dvořáková) | 20.1.2012 o 8:00 | (upravené 29.11.2012 o 12:28) Karma článku: 6,31 | Prečítané:  1212x

František z Assisi, Benedikt z Nursie, Pavol Pustovník Thébsky a dvaja mnísi Barnabáš a Sofronios, ktorí v skalách objavili ikonu Panny Márie. Všetci cítili lásku k Vyššej energii, všetci hľadali odpovede na otázky viery, a všetci majú jedno spoločné - jaskyňu.

Vytesané do skál I. - duchovné svätostánky Malej Ázie - Východné Turecko

Od začiatku vekov hľadali niektorí vzácni ľudia ticho a samotu. História ich nazvala svätcami, mysliteľmi, heretikmi, kacírmi a šialencami. Hľadali pre seba nejaké odľahlé miesto, kde môžu vstúpiť do svojich myšlienok, nerušení ťarchou každodenného života, osamotení a odlúčení od celého sveta, aby mohli prehovárať k Božskej Energii, a hľadať a objavovať odpovede, počúvať šepot sveta a očisťovať svoju dušu. Miesto, ktoré bolo tak skryté a opustené, až srdce zaplakalo nad jeho opustenosťou. Vysoko v horách, skryté pred očami nepovolaných, nedostupné a studené, vlhké a nepohodlné, ako dar svojmu Bohu. Jaskyne. Vytesané, či vytvorené mocnými prírodnými silami, na magických miestach oplývajúcich ohromnou energiou, vysoko v skalných úbočiach, schované za stromami a vodopádmi božských prameňov. Čím nehostinnejší príbytok, tým lepšie. Čím vzdialenejší od civilizácie a jej mäkkých vankúšov, tým bližšie k Bohu. Prešlo tisíc rokov a svätci sú už dávno porozoberaní v rôznych relikviároch po celej Európe, ale ich jaskyne prežili. Stali sa centrami uctievania, hromadných zájazdov, pútí, spirituálnej energie a spoločného nadvedomia. Miestom, ktoré ak aj nemalo božský základ, získalo ho storočiami, kedy tam chodili zbožní, chorí a hľadajúci po svoje odpovede.

Takýmto miestom je Sümela. V Sümele prebýva Boh. Sedím na zemi so skríženými nohami, v posede, ktorý by budhisti nazvali lotosový kvet, hlavu mám zaklonenú a pozerám sa do jasnej a vážnej tváre nad sebou. Strop je nízky, ale široký. Napriek dvom maličkým oknám v stene vymurovanej pred vchodom do jaskyne, je vzduch vo vnútri svieži. Je očistený a nasýtený drobnými kryštálikmi pramenitej vody, ktorá v nespočetných vodopádoch tryská pod kláštorom. Je svieži a čistý, ako v takýchto výšinách vzduch vždy je. Dnu dopadajú ostré lúče svetla a tváre nado mnou žiaria belostnou žiarou ako svetlo mesiaca. Jasné farby ich šatu a krídel anjelov, ktoré prežili viac než tisíc šesťsto rokov, nekonečné vpády ďalších a ďalších kráľov, ničenie dobyvateľmi tejto búrlivej zeme, zemetrasenia, ikonoklazmus a islamskú nadvládu, hovoria v Božom mene, hovoria, že prežijú všetko a všetkých, sú nesmrteľné a večné, pretože tu prebýva Boh. Sedím na zemi, s bázňou a úctou, a viem, že toto miesto bude mať svoju kapitolu v mojej knihe, v cestopise o našej expedícii, o hľadaní stratených duchovných hodnotách a stratených duchovných miestach ranných kresťanov Východného Turecka.

Sümela  je ortodoxný gréckokatolícky kláštor Panny Márie , založený v roku 386 n.l. a vytesaný vysoko na skalnom útese v nadmorskej výške 1200 m n.m., na terajšom území severovýchodného Turecka. Legendy hovoria, že tento kláštor založili dvaja mnísi, ktorí tu objavili zázračnú ikonu Panny Márie, ktorú nakreslil svätý Lukáš evanjelista. Ikona, na ktorej sú v striebre vyobrazení Dávid, Mojžiš, Izaiáš a Áron okolo namaľovanej Panny Márie s Dieťaťom, bola začiatkom 4.storočia n.l. prenesená z Konštantínopolu do Atén. Tu sa v sne zobrazila jednému kňazovi a povedala mu, že on a jeho brat by sa mali stať mníchmi a počúvať jej prikázania. Kňaz poslúchol a obaja boli tonzúrovaní ako Barnabáš a Sofronios. Keď pokľakli pred ikonou Panny Márie, prehovorila znova. Povedala im, že ju majú nasledovať na východ na horu Melas. V tej sekunde sa zjavili dvaja anjeli, zobrali ikonu a už ju nikto nikdy v Aténach nevidel. Mnísi vyrazili na nebezpečnú púť a došli až na miesto vysoko v skalách pri Čiernom mori, kde sa dnes nachádza kláštor a objavili jaskyňu. Keď do nej vošli, dnu sa zrazu zjavila zázračná ikona, položená na vysokej skalnej rímse a zaliata žiarou.

Počas svojej dlhej existencie kláštor mnohokrát prešiel fázami zničenia a obnovy, dostavby a rekonštrukcie, a vždy sa zjavila Panna Mária a prehovorila aby zachránila svoj svätostánok. Svoju terajšiu podobu dostal v trinástom storočí za vlády Alexia Komnéna III. z Trebizondského kráľovstva. Hlavné mesto Trebizondského kráľovstva, ktoré vzniklo v roku 1204 po tom, ako byzantský cisár Alexios Komnémos utiekol z Konštantínopolu zničeného štvrtou križiackou výpravou a založil nové kráľovstvo pri Čiernom mori, dnešný Trabzon, je vzdialený od tohto nádherného kláštora len necelých päťdesiat kilometrov. Svoje vzácne a dôležité postavenie si kláštor udržal aj po dobytí Byzantskej ríše otomanským sultánom Mehmedom II. a stále upevňoval a zvyšoval svoju úlohu na tvári kresťanského sveta až do devätnásteho storočia, kedy dosiahol vrchol. Potom však začína strácať vietor z plachát vo víre dejinných udalostí. Ruská okupácia razom zrušila aktivitu tohto starobylého kláštora a miesto bolo definitívne opustené v roku 1923 po Lausannskej dohode o výmene všetkých Grékov z Turecka za moslimov z Grécka. Dohoda mala vyjadrovať hlas po náboženskej čistote Turecka, po víťaznej oslobodzovacej vojne na čele s Atatürkom, a hoci bola podpísaná tak Tureckom ako aj Gréckom, v praxi dosiahla násilný odsun asi jeden a pól milióna tureckých gréckokatolíkov za päťstotisíc gréckych moslimov, z väčšiny ktorých sa stali utečenci a vydedenci vytrhnutí zo svojich koreňov.

Vyhnaní mnísi z kláštora si nesmeli so sebou zobrať žiaden majetok a tak vzácnu ikonu Panny Márie zakopali v kaplnke svätej Barbory. V roku 1930 sa však jeden z mníchov, mních Ambrózios, potajme vrátil, vykopal kríže, knihu evanjelií, relikvie a ikonu, a odniesol ich do Grécka. Dnes vyjadrujú nesmrteľné duchovno tohto miesta len pomaľované steny a strop. Aj keď použiť slovo „len" je veľmi málo v porovnaní s duchovno-umeleckou hodnotou malieb. Je v nich zhmotnená všetka Viera a všetka Láska, ktorej sú ľudia schopní. Keby som mohla, sedela by som tu aj týždeň, hoc aj bez jedla, aby som si zapísala všetky myšlienky a pocity, ktoré mi bežia pred očami ako film na plátne, aby som ich mohla potom prepísať od slova do slova do mojej knihy. Čas však, táto vzácna komodita kedysi bezbrehá, dnes drahá, nám  spolu s otváracími hodinami nedovolia ostať ani cez noc, a tak musíme otočiť naše kroky opäť do civilizácie. Ostávajú nám spomienky a fotografie.

Ak by ste sa chceli dozvedieť viac o cestopisnej knižke Východné Turecko, prosím navštívte našu stránku http://www.vychodne-turecko.blogspot.com/, kde nájdete všetko, čo by Vás zaujímalo. Nájdete tam zaujímavé články, linky k už zverejneným ukážkam z knižky, a informácie ako sa môže knižočka dostať k Vám.

Zároveň Vás na tejto stránke pozývame na slideshow všetkých fotografií z expedície, a druhú slideshow z krstu knižky.

Na stránke sa nachádzajú aj opisy účastníkov a autorov knižky, a tiež feedbacky od čitateľov, ktoré nám poslali naši čitatelia.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?