Zápisky o cyklistovi III. - To nevymyslíš

Autor: Dana Árvayová (Dvořáková) | 28.11.2011 o 8:00 | Karma článku: 8,25 | Prečítané:  1780x

Sú situácie, ktoré sa volajú „to nevymyslíš", alebo jednoducho „deň blbec". Všetci ich milujeme - spadnú vám kľúče od auta do kanála práve keď ste šli otvoriť dvere a vy už teraz idete neskoro na celo firemný meeting. Vybuchli ste sa stojac pred dverami svojho bytu v trenkách a papučiach so smeťákom v ruke. Alebo ste super nahodená panička, dnes s extra vyladenými vysokými lodičkami a lesklými pančuškami, a vždy keď sa idete zohnúť pre dvadsať eurovku, ktorú vám vyfúkol vietor z ruky, sa papierik zdvihne a odfúkne ho ďalej, a vy pobehujete ako hus pred cestujúcimi čakajúcimi na zastávke. Alebo ... a teraz to príde ... kúpili ste si nové tretry a ...

Zápisník o cyklistovi už poznáte. Je to taký malý súbor postrehov, s ktorými sa bežný cyklista stretáva čo výjazd, a mohutne napĺňajú onú studnicu príbehov. Tentoraz pôjde o „maximálne debilné situácie".

1. ... takže ste si kúpili nové tretry. Ako náš kamoš. Fasácke biele Sidi. Mačovina, rozumej frajerina na mužský spôsob, na ntú. Bieloskvúca sa lakovaná „konštrukcia" s namakanou prackou, s takými Sidami sa predsa nebudete zrážať kdesi v lese, v bahne, no proste kde vás nie je vidieť. A tak si náš kamoš nahodil novučičké Sidi, vytiahol svoj cesťák, obtiahnuté cyklisťáky, dres s cestárskym rozopínaním až po pupok, Armstrongove okuláre, a vydal sa na hrádzu. Ale nedošiel. Zastavilo ho červené svetlo na križovatke. Veľkej frekventovanej, s veľa autami, a so zastávkou mhd hneď vedľa, kde stála kopa ľudí a nemo ho obdivovala. So Sidami sa musí machrovať! A tak keď naskočila zelená, chalan sa mohutne zaprel do pedálov, ako špurteri v cieľovej rovinke, a ako bol v najväčšom rozmachu, zlomil kľuku od pedálov, praštilo ho o zem, rozbil si hubu o rajdy a gule o rámovú trubku. Všetko v jednej sekunde. Ohromení cestujúci ostali kukať jak puci. Kým došiel domov, pešo, zodral kufre na tretrách a vnútro od krvi, čo mu tieklo po nohách.

2. S tretrami je aj druhý príbeh. To by nebolo nič zaujímavé, keby sa to nestalo tomu istému človeku, len o pár rokov skôr. Tentoraz si chalan kúpil nové spdčka (čo nevedia - pedále na zapínanie na mtb) a že si ich nahodí. Tak mu ich môj priateľ nahodil, a keďže vtedy to bola total novinka, pevnosť „vycvaknutia" nohy von dotiahli dosť na fest ( „veď tak to mám na cesťáku", vraví kamoš, ten čo sa neskôr na ňom tak kvalitne rozbil pred zastávkou plnou ľudí). OK. Urobili, chalan sa zapol, zamával že „díky, dovi" a odišiel. Môj priateľ sa vrátil domov, keď mu tu zrazu zvoní telefón - kamoš, čo práve odišiel. Zdvihol a počuje: „Ty, poď dole, nemôžem sa vycvaknúť!" Priateľ utekal dolu a tam náš kamoš pri verejnom osvetlení, oboma rukami zvieral stĺp - stále sediac na biku - bo sa nemohol vycvaknúť - a okolo neho šesť decák rehotajúc sa na maderu!

3. Príhody s novými spd-čkami, tak tých by sa našlo u každého cyklistu za kýbel - spomenúc si na svoje spd začiatky. Všetko v pohode, kým nechceš zastaviť. Zabrzdíš, tvoja rýchlosť sa začína približovať od dvojky k nule (a to je dvojka = 2km/h, strašidelne pomalá rýchlosť!!!), potiahneš nohu - a nič! Začneš zúrivo ťahať, myksľovať nohu, e-e-e .... bác! Dovi, natiahnutý na zemi a zapnutý v pedáloch. Tým si azda prešiel každý. Otázkou už len je, na akom najvymakanejšom mieste sa ti to podarí. Pred zastávkou mhd je dobrá voľba. Ale náš kamoš zatavil vyššiu kartu. U nás je nákupné centrum - čiže sa tu točí veľa ľudí, mladých mamičiek s kočíkmi, frajeri so šiltovkami, podnikatelia s audinami, proste rušno a veselo. Dobehol že nahodiť spd. Priateľ nahodil (upozorňujem, že nie je mechanik ani servisák, je to iba dobrá duša) a chalan že vyskúša. Keďže bola zima, obliekol si tepláky - odrezané do poli lýtok, trochu voľné a plandavé, a na to natiahol krátke cyklisťáky Scott. Okrem štandardných gulí sa mu v tých cyklisťákoch vynímali guče zhúžvaných teplákov. Obrovská prilba, na o dve čísla väčšiu hlavu (takzvaná hlava „Baro Šero"), iba dotvárala osobné čaro. Zapol spd a začal robiť malé kolečká okolo. Vždy keď šiel zastaviť, tak sa vycvakol, a všetko klapalo jak malo. „Je to pohodééé", kričí vysmiaty prichádzajúc okolo fešnej baby z poslednej zátačky pred nás. Prišiel k nám, zastavil, a ... bác! Len tie jeho tepláky zasvišťali vzduchom.

4. Oukej, to bolo zopár ohováračiek zo súkromného života mojich cyklistických priateľov. Teraz niečo odo mňa. Bicyklujem sa od svojich šiestich rokov. Zjednodušene - furt. Raz sme šli s tatkom od babky, bolo mi asi dvanásť. Lomcovala vtedy mnou strašidelná sebarealizácia a hrdosť. Cestou od babky (býva na Patrónke) sme stretli otcovu sestru s dcérou (čiže krstná so sesternicou), ktoré šlinaopak k babke. Haló - haló, pozdravili sme sa, tatko ešte niečo riešil, kričiac cez cestu, a že ideme. Nikdy som nenaskakovala na bike držiac sa za spodnú časť baranov, preto neviem čo mi to napadlo - určite som chcela zamachrovať. No proste som akože strašne profesionálne šla naskočiť na bike, ktorý sa tam odspodu nedal dobre riadiť, a prítomnosť takého toho kanálového poklopu s tými dierami hneď vedľa, spôsobil elegantný výsadok - rovno pred nimi, lebo ony, amatérky, ešte nestihli naskočiť na svoje biky. Najlepší môj tatko: „Ty čo robíš?"

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?