Zápisky o Viedenčanoch II. - Bratislava trochu inak

Autor: Dana Árvayová (Dvořáková) | 29.11.2011 o 20:00 | (upravené 29.10.2012 o 13:29) Karma článku: 10,21 | Prečítané:  2566x

Objednávajú si halušky s bryndzou a s kapustou, lebo ešte nevedia do čoho idú a toalety sú blízko. Bryndzu poznajú len z výrazu „brymzen", ktorý si akýmsi nevysvetliteľným krokom integrovať naše tradičné jedlá do smerníc Európskej únie našiel cestu do nemčiny, ale nevedia si predstaviť tú bielu vec za ňou. Skrehnuté ruky si ohrievajú o šálky s horúcim čajom, do ktorých si vykydli štamperlíky 52% slivovice, ktorú volajú „Becher-ofká!". Silu našej pálenky si už vyskúšali, pričom ich žalúdky, zvyknuté na „silné šnapsy" (ako hovoria s neskrývanou pýchou pred nami „ausländermi", hoci pre nás sú to iba sladké likéry), ostali minulý rok po požití našej vianočnej „domáckovice" so šesťdesiatimi percentami vyvrátené naruby.

November nie je najvhodnejší čas na návštevu Bratislavy. Ešte nie je „vianočná" zima, ako z reklamy na Coca Colu, je iba hnusná klasická novembrová kosa v meste. Ani svetelná výzdoba ešte nevisí, takže ulice sú zahalené v zvláštnej hmlovo sivej farbe, v ktorej zrazu strašidelne vykúkajú obité rohy domov, olúpané fasády, počarbané steny, zničený chodník, smeti na zemi, rozbitý plot, hrdzavé vráta, rozpadávajúce sa strechy (proste katastrofa....), na námestiach práve zbúchavajú stánky vianočných trhov, takže nikde nevonia varené víno a cigánska (rozmýšľam ako by som preložila slovo „cigánska" .... „Zigeuner Fleisch"?),hoci vo Viedni už začali vianočne žúrkovať pred dvoma týždňami, ulice sú zvláštne pusté, lebo veď kto by sa dobrovoľne prechádzal v tej vlhkej zime, a kaviarne sú akési neprítulné a schované za zarosenými výkladmi, s dnu narvanými stoličkami, ktoré sú v lete naširoko porozostavané na chodníkoch, aby ste mohli slovenské baby v krátkych sukniach obkukovať.

Keď ideme druhý raz cez tú istú križovatku uličiek v starom meste, zistia, že chodíme dokola. Bratislava je maličké mesto, ale veselé, len treba prísť v správnu dobu (!, tak napríklad, keby došli o tri dni neskôr, mohli sa rozbiť na vianočných trhoch ako my včera, ale nie, oni prídu deň pred ich otvorením!). Národnú banku Slovenska zásadne volajú Deutsche Bank a úkosom oka kukajú na teba, že ako na to zareaguješ, aby sa bavili, že akú dali. To sú tie hochdojčerské pecky. Hlavne keď je medzi nimi jeden kosovský Albánec, jeden Srb, jeden čo má babku Češku a dvaja ani nevedia, kto boli ich pradedovia, pretože nevedia ich mená ani poriadne vysloviť. Na Manderláku ich zaujímali odpadky v priestoroch letnej terasy podniku Grand Beer, hoci to bola v tridsiatych rokoch najvyššia výšková budova v Československu. Sochy pamiatky SNP na Námestí SNP si nevšimli, pretože sa pred nimi rozprestieral vojenský stan, kde sa konali protestné prespávania aktivistov proti nejakým politikom pod veľkým sloganom: „Stop rozkrádaniu štátu.." atď, už si to heslo celkom nepamätám.  Na Hlavnom námestí sa pred rozostavanými drevenými stánkami vianočných trhov spýtali čo tu robia, hoci nad nimi stál Roland a delové gule vo fasáde radnice. Schoene Náciho si splietli s povedľa stojacou živou sochou a hodili mu peniaze. V uličkách pod Michalskou bránou ich najviac zaujal Mexičan skáčuci z okna prvého poschodia Irish pubu. A policajtov sa chceli ísť spýtať, kde zoženú „slifofi-cá", pretože sa už naučili, že to nie je „Becher-ofká".

Z pôvodnej nástojčivej požiadavky ísť na obed do reštaurácie, kde varia tradičné slovenské jedlá (veď načo sme minulý rok boli v reštike, inak veľmi na úrovni, s talianskym jedlom, veď to mohli ísť aj vo Viedni), sa nakoniec vykľula hromadná objednávka hovädzích stejkov nad 15,- euro, veď všetko platí jeden z nich, ktorý si nakoniec tie halušky za päť euro predsa len dal, možno aby ušetril. V pivovare, kde som im chcela dopriať plejádu slovenských a zahraničných pív, stavili na „klasiku" - Budweiser, ktorý si kľudne mohli dať vo Viedni. Minulý rok som im pripravila obsiahlu prednášku o všemožných veciach a domoch, okolo ktorých sme šli, ale keďže ich to vôbec nezaujímalo, teraz, hoci to bola celkom iná partia, nedostali nič. A tak pre nich v ten deň bolo najzaujímavejšie jedno: „Je Bratislava nižšie ako Viedeň?" „No, musí byť, keď je po prúde", vraví druhý. „Ale je na kopci", obraňujem. Ale aj keby nebola, musí byť nižšie, pretože je to vecou stavu a úrovne, uzavreli polemiku a na stanici si kúpili spiatočné lístky Bratislava - Viedeň, pretože sú lacnejšie ako jednosmerné.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?