Záhada písmen, písmena Záhady

Autor: Dana Árvayová (Dvořáková) | 10.11.2011 o 20:30 | (upravené 29.10.2012 o 13:30) Karma článku: 4,88 | Prečítané:  1533x

Ľudská tvár, to ploché lízatko na paličke, ktorú voláme krk. Voňajúce človečinou, lesknúce sa živočíšnym tukom, opuchnuté a ružové, posiate modrými žilkami a ďubkami po uhroch. Zrkadlo ľudského tela a duše. Naša tvár je jedna z najdokonalejších vecí, ktoré kedy pánboh vymyslel, a ak sme obrazom božím, premýšľam celé hodiny ako asi vyzerá tvár božia a čo všetko by sme v nej mohli čítať, pretože áno, naša tvár je vlastne obrovská kniha, hrubá a husto popísaná maličkými písmenami. Môžeme v nej listovať a čítať, prebíjať sa cez každodenné grimasy a tváre, rúbať v nej les poznania, aby sme sa dostali na vrchol svojho pátrania, pretože ona obsahuje v sebe kľúč, kľúč k pochopeniu veľkého tajomstva minulosti.

A možno je to tak, že boh má svoju tvár skrytú a preto sa prejavuje v tvárach ľudských. Je to naše zrkadlo, ktoré si pravidelne leštíme peelingovými gélmi, formujeme trhaním obočia. Prispôsobujeme na obraz, nie boží, ale aký považujeme za krásny a vznešený, obraz, ktorý sa nám prihovára, páči sa nám. Napúšťame si pery silikónom, vrásky botulotoxínom, režeme, pílime kosti, dlátkom dlubeme vystupujúci nos, ktorý nám robí na tvári orlí klofák miesto chutnučkej malej gombičky. Zastrihávame si brady a fúzy do smiešnych ornamentov okolo sánky, alebo ich nechávame divo rašiť do nespútanej chlpatej džungle. Brúsime a leštíme svoje zrkadlo, aby odrážalo niekoho iného. Niekoho, koho považujeme za krajšieho ako sme my, vzácnejšieho ako  naše znamienko na nose, úctyhodnejšieho ako naše prepadnuté očné viečka. Niekoho, kým chceme byť a nie sme, od koho očakávame viac ako sme dokázali my, žiadame vykúpenie z tvrdej reality šedého priemeru, za ktorý sa považujeme, ubíjajúceho, tlmiaceho naše sny a túžby, ktoré snívame, ktoré chceme žiť a prežívať, a nedokážeme to.

Spomenula som si na svoj článok o našej snahe byť niekým iným, ale o tom som nechcela hovoriť. Chcela som rozprávať o tvári, o ľudskej tvári, ktorá je na celom svete rovnaká, nech už je biela alebo žltá, s fezom na hlave alebo s pajesmi krútiacimi sa popri ušiach, pretože sa na nej prejavujú pocity jej nositeľa, bolesti tela a stav duše. Nech idete do akejkoľvek zaprášenej končiny našej Zeme, všade na svete je to rovnaké. Keď človeka bolí koleno, tvár sa mu krúti v kŕčovitej grimase, keď mu je zle od brucha, všetci na svete zblednú do mliečnej beloby, keď je človek nahnevaný, vystúpia mu tie modré žilky a tvár sa mu zahalí rubínovou červeňou, a keď tu „nie sme", máme dokonale neprítomnú tvár. Raz mi mama hovorila, že keď dieťa sedí na „veľkej", celkom sa sústredí na svoj čin a tvár vyjadruje dokonalé neprítomno, u nás sa tomu hovorí, že sa pozerá do blba. Neskôr som takú istú tvár videla na kocúrikovi v rovnakej situácii ako to dieťa.

Naša tvár je tak mocný prvok, že nielenže je celosvetovým komunikačným prostriedkom, pretože svojou jednotou výrazov prekonáva rozdiely v jazykoch a národných zvyklostiach po celom svete, ale retrospektívne ovláda naše telo. V meditačných technikách platí jedno pravidlo. Uvoľni si tvár a uvoľníš telo. Keď na svoju tvár zameráte vašu pozornosť a vedome uvoľníte každý sval, každé napätie okolo očí, zovretie pier a stiahnutie za ušami, uvoľnia sa vám lýtka, napätie medzi lopatkami alebo zovretie prstov. Keď vedome povolíte tvár, samovoľne sa povolí celé vaše telo.

Turecký spisovateľ Orhan Pamuk vo svojej Čiernej knihe hovorí, že ľudská tvár obsahuje písmená. Sú v ťahoch každej tváre, v klenutí viečok, v linke sánky, krivosti nosa, krojení pier, hlbokých vrások, ktoré sa tiahnu od konca nosa ku kútikom úst. Môžu tam byt céčka, béčka, emká, účka. V každej tvári sú písmená. A každé písmeno má svoj význam. Skrýva v sebe slovo. Slová sú najdokonalejšie zvuky, sú to magické stavebné kamene vznešenej veci, ktorú nazývame reč. A každé slovo má význam, a skrytý význam, a ďalší význam vyplývajúci z predošlého. A takto môžeme zoradiť celú esej, celý príbeh za jednou jedinou tvárou. A ten ľudský príbeh bude plný príbehov za každým písmenom z tváre toho človeka, a bude kľúčom, ktorý hľadá. Pretože tým, čo chcú pochopiť zmysel existencie, posvätnosť života a uzrieť božie prejavy tu na zemi, stačí čítať písmená, skryté v tvárach ľudí.

To mi pripomenulo, učenie kabaly, ktorá kladie tajomný význam do každého písmena 22 člennej hebrejskej abecedy. Zdá sa, že nech čítame akékoľvek náboženské spisy, všetky hovoria, že za každým písmenom sa skrýva jeho tajný význam, tajomstvo, ktoré sa učeň snaží pochopiť dlhými rokmi učenia, ktoré je skôr celoživotným hľadaním kľúča k onej záhade života, hľadaním cesty k svojmu bohu, ktorá tkvie práve v oných písmenách. Pretože, ako vraví Fazlalláh Astarabádi vo svojej Knihe večného života z druhej polovice štrnásteho storočia, hlavným atribútom boha je skrytý poklad, záhada.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?