Východné Turecko 2010 - Operácia Maximus

Autor: Dana Árvayová (Dvořáková) | 26.8.2011 o 8:00 | (upravené 29.11.2012 o 12:30) Karma článku: 6,59 | Prečítané:  2128x

Milí priatelia, sen sa stal skutočnosťou a my držíme v rukách naše "dieťa". Je to tu! Náš dlho pripravovaný, ešte dlhšie upravovaný, donekonečna pidlený a šolichaný, vymojkaný a neuveriteľne napäto očakávaný denníček z našich potuliek po Východnom Turecku je hotový! A je presne taký, aký sme si ho vysnili - veselý, zábavný,  našlapaný veselými príbehmi, i situáciami, z ktorých behá mráz po chrbte - proste jedna totálna pecka!, farebný, kvalitný a hlavne vytlačený a ešte hlavnejšie - ready to go! Pozívam Vás máličko nahliadnuť do tajov jeho stránok... Bavte sa smelo ...

Deň prvý - 31.08.2010

... „A je to tu. Dve hlavy sa stretli, a keďže viac hláv menej rozumu (aspoň čo sa týka nás určite), svetlo sveta uzrel ohromný plán.  On ten plán bol až taký ohromný, že aj samotní jeho autori boli ohromení. Predovšetkým svojou trúfalosťou a možno i úprimnou hlúposťou, človek nikdy nevie. Ono, keď si to človek spočíta, tak to bolo celé postavené na hlavu. Prečo by človek mal ísť lehniť k moru, keď sa môže pachtiť v nekonečnej ničote púšte? Prečo si ráno dopriať mastne kalorické anglické raňajky, bielu francúzsku bagetu či grécky super panenský olivový olej, keď sa môže živiť ako trestanec na úteku kadečím divným a smradľavým? Prečo sa nechávať ofukovať africkými sluhami, keď sa môžete handrkovať s Turkami ako staré baby na trhu? Nuž naozaj ťažko povedať. A preto si myslím, že je čas začať písať, možno na konci zápisníku na to spolu dôjdeme. ( ... avšak vzhľadom na to, že ani ostrú fotku nevieme spraviť, tak možno aj nikam nedôjdeme.)" ...

Deň ďalší - 02.09.2010

... „Po bezvýslednom hľadaní nejakej reštiky s jednou rodinou miestnych, ktorí sa ponúkli, že nám niečo nájdu, ale vedeli asi toľko ako my, sa vraciame na miesto vykládky a uchyľujeme sa pod taký námornícky drevený domček na štyroch stračích nôžkach. Slnko sa úspešne skrýva za husté sivé mraky, mrholivý studený dážď neúprosne sype drobné kvapky a na uliciach ani jedinej nohy či kolesa, ktoré by naznačovalo, že tu niekto okrem nás žije. Jožko sa šiel konečne po celej ceste vycikať, keď tu do mňa udrie blesk - bedeker!!!!! Zabudla som v autobuse bedeker!!! To snáď ani nemôže byť pravda! Za čo?!? Bedeker, našu jedinú istotu a detailný popis trasy, zoznam hotelov, autobusov a možnej dopravy, cien a približných časov kedy čo ide, názvy miest a dedín, proste naše úplne všetko, najvzácnejšia vec, čo sme tam mali." ... „Cestovali sme osem hodín proti noci, ešte som uja autobusára presvedčila aby nás vzal ďalej, ani peniaze nechcel, a tak som sa tešila, že keď ma Jožko zobudil, že vystupujeme, tak som celá „naradovaná" a zaspatá nechala bedeker v gumičke sedadla - presne ako Jožko ešte na začiatku predpovedal. „Nenechávaj to tam, zabudneme naňho". Nieeeee, ja? - Hehe. A vidíš ho, hlupaňa." ... - a ako sme neskôr priam rozprávkovým spôsobom získali náš vzácny bedeker späť, sa dozviete v Denníčku.

Deň ďalší - 05.09.2010

... „Delobuchy ako sa patrí. Ja som to vedela! Spokojná s výkonom na čupacom hajzlíku sa vrátim na izbu, ale Jožkovi je veľmi zle. Ešte včera večer mu stúpla teplota na 38,1 °C a chystala sa s pokračujúcou nocou stúpať ďalej. Nasadili sme Acylpirínky a Paralen, ale veľmi to nepomáhalo, žiadna úľava sa nedostavovala. Boli sme v úzkych aby teplota nestúpala. V zálohe sme si nechávali studenú sprchu a studené obklady, ale čo potom?" ... „Nakoniec som vyčerpaním zaspala. Jožko pre zmenu nespal vôbec a celú noc preblúznil v horúčkach. Ráno sa zobudil ako tri krát zlámaný pes a s 37,5°C na tachometri. Z pohľadu jeho tváre usudzujem, že haluze ho doposiaľ neopustili." ... - ako sme si čítali o žltačkách a HIV v nemocničných zariadeniach a ako sme sa z teplôt nakoniec vylízali, nájdete na osvedčenom mieste - v Denníčku.

Deň ďalší - 06.09.2010

... „Tesne pred Trabzonom začali prvé trable. Najprv nám došiel benzín. A tak šofér zavolal niečo ako asistenčnú službu. Došli dvaja majstri A je to! a napojili takú káru na kolieskach (akú majú u nás bezdomovci na prenos chladničiek a radiátorov) s čerpadlom na palivový otvor autobusu. Do tej káry začali vylievať päťlitrové plechovky od zeleninového oleja na vysmážanie plné benzínu. Po pár plechovkách zbalila NASA svoje prístroje a my sme vyštartovali. Samozrejme svietiace upozornenie na nedostatok benzínu na prístrojke nezhaslo. A tak šofér vypol klímu. Tú sme mali aj tak všetci do vtedy vypnutú, ale skapatá ventilácia inak vymakaného Mercedesu spôsobila, že za chvíľku digitálny displej teploty interiéru ukazoval nehorázne číslo. Teplo sprevádzajúce dusno a nevyprané ponožky dodávali autobusovej atmosfére určitý pocit stiesnenosti." ...

Deň ďalší . 08.09.2010

... „Okamžite sa nakladáme do už takmer plnej dolmušky, aby sme ďalšou cestou peklom z jedného príšerného mesta zdrhli kamsi do neznáma. Tomu sa hovorí skalný optimizmus. Alebo nadšenie nevedomých? Turecká Karakoram Highway sa krúti vysoko nad priehradou, ale tento šofér nezná bratry. Ide sa nami akoby sme vykradli banku. Predbieha hlava nehlava, do zákrut, kedykoľvek, furt!, zreteľne na ňom badať stupňujúcu sa nervozitu, keď sa musí vliecť za niekým, trojka- štvorka- pätka- trojka...., do zákrut na štvorke- „nebrzdííííím", brzda- plyn, lietame ako špinavé prádlo, miestami naša rýchlosť na tejto ceste v tvare hrubého čreva dosahuje 89 km/h ... „

... „Prvý hotel rušíme - je to kamionistický motel. Vstupuje do druhého v poradí. Temný vchod bez svetiel, zošúchané linoleum a obité steny. Na poschodí v recepcii sú rozvalené štyri stodvadsať kilové ruské matróny a tri z nich žerú. Pýtam sa: „Hotel?" „Dá, otel!" odvetí jedna s plnými ústami, ale neprestávajú tlačiť do hlavy. Štvrtá, hlavná bodrel mamá rozvalená ako kysnuté cesto na gauči, sa začne pýtať, či sme zosobášení, pričom sa však z gauču ani nepohla. Vravím, že áno a ukazujem na zlatý prstienok, ktorý som si zobrala za účelom ochrany pred tureckými vopruzákmi. Ona však opakuje otázku či sme zosobášení. Opäť vravím, že áno, že veď mám prsteň. „Davaj pasporty!" zahučí na to. „Žiadne pasporty", vyhŕkne Jožko a ťahá ma preč. Zdrháme. V tomto hoteli by sa Jožko ráno zobudil v Turecku sám." ... ako sme sa po strastiplnej odysei nakoniec ubytovali, spoznali „Germána" a zistili, že nemáme peniaze ani na holú existenciu, nájdete veselo a detailne rozpísané v našom Denníčku.

... no a zopár fotiek na koštovku ;)

Plné texty a mocné zážitky sú spolu s vela fotografiami kvalitne veselo popísané v našom Denníčku s názvom Východné Turecko: Operácia Maximus.

S podtitulom: Veselý cestopis o neobyčajných zážitkoch. Edícia: S tebou ma baví svet(adiel).

Ak by ste mali záujem o bližšie informácie o Denníčku, ako sa tvoril, ako sa rodil, čo to veselé o autoroch, a ako sa Denníček dostane k Vám, prekliknite sa prosím na túto stránku:

http://vychodne-turecko.blogspot.com/

Alebo tiež na Fasbúchu pod menom Turecko Východné -

https://www.facebook.com/profile.php?id=100002901375721

No a na záver by sme Vás chceli srdečne pozvať na malé uvedenie nášho plodu bezsenných nocí, ktoré sa uskutoční dňa 07.09.2011 v milej Čajovni na Zámockej v meste. Chceli by sme v okruhu známych a priateľov cestovania pokrstiť jeho stránky nejakým kvalitným Tureckým čajom ;).  Dúfam, že sa pridáte a potešíte nás svojou prítomnosťou - dobrých ľudí sa všade veľa zmestí. Ste srdečne vítaní - takže smelo: "Hurá!" :D (.. a ďakujeme Vám všetkým!!)

Viac na fasbúcháckej stránke:

http://www.facebook.com/event.php?eid=181895195216189

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?