Tri šálky čaju a Maska Afganistanu

Autor: Dana Árvayová (Dvořáková) | 7.1.2011 o 11:30 | (upravené 29.11.2012 o 12:32) Karma článku: 14.63 | Prečítané  3118-krát

Už dva týždne mám napísaný článok, ale až včerajšie večerné správy na Markíze, ma pritlačili zverejniť ho. V Afganistane sa pijú tri šálky čaju - pri prvej ste cudzinec, pri druhej sa stávate priateľom a pri tretej ste už člen rodiny.

MaskaMaskaCNN (internet)

Áno, niektoré ženy v Afganistane nosia burku dobrovoľne. Hlavne tie z vidieka sa pod ňou v meste skrývajú pred režúcimi pohľadmi mužov. Pretože napriek tomu, že sa po vytlačení ozbrojencov Talibanu z mesta, môže v uliciach Kábulu opäť spievať a tancovať, dievčatá môžu opäť chodiť do škôl a ženy pracovať, krehká snová demokracia nesiaha ďaleko od hraníc mesta. Prítomnosť západu a západných myšlienok nesúcich odvážnych žien angažovaných v humanite, školstve a lekárstve, priniesol Kábulským ženám možnosť povzniesť svoju existenciu od tovaru, za aký boli považované pred tým. Ale v prašných horách okolia Kábulu, s malými dedinkami s mešitou a miestnym mulláhom, neexistuje žiadna takáto idylka. Ženy tu naďalej chodia v modrých burkách a majú tradíciou presne stanovené hranice.

Keď máte to šťastie a žena vás pozve do svojej kuchyne, ktorá je jej rajom a predovšetkým útočiskom kam muži nechodia, ponúkne vám čaj. Po tretej šálke vám rozpovie príbeh. Príbeh o živote Afgánskych žien, ktoré nesmú vstúpiť do zasadania mužov, do čajovní, nesmú prehovoriť kým sa ich nepýtajú. Sú objektom útlaku, predmetmi obchodu a žiadosti. Tu muži nie sú zvyknutí tlmiť svoje emócie. Ruky vyhadzujú vysoko nad hlavu v návale radosti, hádajú sa morku kostí rovnako, ako nechávajú svoje žiadostivé a majetnícke pocity voľne na uzde. Ak ženu znásilní muž, je to vina ženy. Muž neuhne žene na chodníku, bez váhania do nej vrazí. Ženy cestujú v otvorených kufroch taxíkov a nechodia do škôl. Nevedia písať ani čítať. Keď sa náhodou objavia vo volebnej miestnosti, na volebnom lístku zanechajú len obtlačok svojho palca ponoreného do atramentu. Nevedia však čítať, a tak im k voľbe správneho kandidáta musí pomôcť niekto „fundovaný". Vlastne sú ženy odkázané na neustálu pomoc „z vonka". Nemajú právo rozhodovať, ani o svojom živote ani o živote detí. Ak sa otec rozhodne svoju dcéru vydať, bude ako sa rozhodol.

V horských oblastiach, kde stále prežíva talibánsky spôsob „čistej" viery v Alláha, je to oveľa horšie. Zákazy a násilnosti sú tu každodennou súčasťou života. Ženy sa nesmú smiať, chodiť do škôl, či odhaliť čo i len kúsok zo svojho tela. Nesmú rozprávať nahlas. Na uliciach hliadkujú mladí chlapci z tzv. mravnostnej hliadky, ktorí okamžite zaistia vinníčku, ktorá sa čo i len z nepozornosti čímsi previnila. Väčšina žien neopustí za celý život múry manželovho domova. Manželov si nevyberajú dobrovoľne a akýkoľvek pokus o vzdor či útek sa trestá smrťou. Otcovia vydávajú svoje dcéry už v dvanástich rokoch, hoci oficiálne je to zakázané, a dostávajú za ne bohaté „odškodnenie". Manželstvá dvanásť ročných dievčat s takmer šesťdesiatnikmi nie sú žiadnou výnimkou. Všetko je len druh obchodu. Ženy sa používajú ako dary, odškodné za zabitie člena manželovej rodiny, a ako tovar za peniaze. Sú objektmi pomsty manželovej či vlastnej rodiny, ak boli znásilnené, či urazili. Rovnako sa pomsta kyselinou na ne používa ak bol niekým urazený ich manžel, či ktokoľvek z rodín. Ženy nemajú právo na manželov majetok a nemôžu sa rozviesť. Sú objektmi každodenného znásilňovania, bitiek a tyranie. Mladučké vdovy po svojich dvojgeneračne starších manželoch nemôžu dediť ani nedostávajú podporu. Ženy tu nesmú pracovať. Pod burkou, ovešané deťmi, majú za úlohu jediné - mlčať.

Ale zopár silných žien sa vzoprelo. Ušli zo svojich domov a skrývajú sa pretože vedia, že keby ich našli, na mieste ich zabijú. Ale teraz sú tu, aby vypovedali svoj príbeh, do uší všetkým, ktorí si ani len nevedia predstaviť, čím všetkým ony prešli. Znásilňovanie, obchody a tyrania. To všetko vypovedajú tieto ženy, aj pomocou nového Afgánskeho televízneho programu „Niqab" - Maska. Za bielou sadrovou maskou, spolovice zakrytou modrou burkou, skrývajú svoje tváre a slzy, keď rozprávajú svoje príbehy. Na výstrahu všetkým.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Nový premiér? Ako sa Danko Slotovi aj Ficovi vymkol z rúk

V popularite predbehol aj trojnásobného premiéra Roberta Fica a SNS, ktorej šéfuje, ako jediná z koaličných strán preferenčne rastie.

ŠPORT

Tatar posunul Tím Európy do finále Svetového pohára

O góly európskeho výberu sa postarali výlučne Slováci.

KOMENTÁRE

Dankov vzostup nemá iba jednu príčinu. Je ich viac

Predsedovia Smeru a Mosta prekročili zenity svojich možností.


Už ste čítali?