reklama

Albánsko, šitie a hranolky

Veľkým mestám sme sa pri bikovaní vyhýbali, predsalen všetci Albánski mafiáni v Európe pochádzajú z Albánska. Traduje sa, že v meste môžete ľahko a výhodne "zapožičať" bike nejakému podnikateľovi, čomu sme sa radšej chceli vyhnúť. Aj keď sme sa večer ukladali spať, tak sme sa riadne poistili voči nečakaným novým majiteľom našich bikov. Nielenže sme ich priviazali aspoň štyri o seba, ešte sme to hákli o najväčší kameň v okolí a na šnúrky sme zavesili zvončeky ako poplašák.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (12)

Ale tie menšie mestečká sú skutočne kúzelné. Je tam vždy jedna hlavná ulica s kaviarňami a reštauráciami so sklenenými výkladmi, stánkami s ovocím a ovčími hlavami. Na týchto ľuďoch, rovnako ako u Arabov, je úžasné, že zoženú a vybavia všetko. Zákazník je absolútny pán, pokým stojí v ich obchode. Ak si objednáte čokoľvek, môžete si byť na 100% istí, že to zaručene nemajú, ale zoženú. Majiteľ pošle mladého po zemiaky na hranolky do najbližšieho stánku, a druhého po nejaké príbory do susedného podniku. Každopádne Vaše sny sú im rozkazom a budete uspokojení. A to myslím vážne, pretože keď nám po objednaní 5 veľkých pív prišli na stôl krásne sklenené pol litráky priamo z mrazáku s pol centrimetrovou škrupinou ľadu na skle, a s pivom s dokonalou teplotou a penou dnu, vedeli sme, že toto miesto si vzalo naše srdcia. Po celodennom bikovaní si vychutnávate tiaž vlastného tela preveseného cez stoličku v klimatizovanom priestore s výkladom a ako tak chrúmete hranolky s pivom, chodí si Vás priebežne poprezerať miestna mládež. Mladé baby vhodné na vydaj, inak veľmi pekné (len dokedy), a miestny šráci s nagélovanými vlasmi.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ale v kopcovitej krajine severného Albánska akoby zastal čas a vy si môžete vychutnávať vytúžený pokoj v mysli plnými dúškami. V dedinkách posedíte na káve sediac na terase hneď vedľa troch svíň a pozorujete zmes obstarožných Mercedesov a tatroviek IFA. V tejto severnej časti krajiny nemajú asfaltky. Všetko sú to tie ich začarované kamenisté cesty, na ktorých veselo brázdia svojimi Mercedesmi. Iný automobil ako Mercedes v Albánsku nenájdete. Mať Mercedes je základ. Starý ako babkine krpce ale Mercedes kámo. Keď nemáš Mercedes, nie si Albánec, a ešte nejkú V3S-ku na prevážanie oviec. Tu sme si jednoznačne overili, že kedysi sa ešte robili veci kvalitne. Tie tridsať ročné vraky veselo ťahali hore do horských sediel, dnu naložená stokilová pani manželka, dvestokilová pani svokra, tri deti a štyri piknikové koše. Okienka nadoraz stiahnuté, z reprákov nadoraz Albánske disco, a frčali nadoraz tridsiatkou hore. Nedá sa svietiť, štýl musí byť. Raz sa takto zviezli baby od nás s nejakým lokálnym dedinským mačom. Pýtali sa na cestu naspäť k stanom a on, že ich odvezie. Naložil ich, stiahol okienka, do vtedy sa tam paril so zavretými okienkami, hudba na plné gule a poďho dvadsiadkou skrz celú dedinu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď to tak zhrniem, bolo to super. Tie kamene a ich "drsnosť" nás trochu prekvapili, ale aj to patrí k zážitkom. Rovnako ako pot, horúčavy, nekonečné stúpania, nadávanie na svet, nekonečné zjazdy, ktoré boleli ako svina. Predstavte si, že po prvom dni, kde sme prekonali asi 15km zjazd, som mala na druhý deň na kompletku svalovicu na predlaktí. Ale strašnú! Každé dalšie otrasy v zjazdoch v nasledujúcich dňoch boli hotové utrpenie. Bolesť ako prasa. Tie zjazdy boli celkovo zákerné. Myslím, že sme ostali len dvaja, ktorí nehodili držku. Inak všetky držky v rámci normálu až na jednu, kedy sme o jedenástej v noci vo svetle čelovky bez narkózy šili celé predlaktie. Ale, hlavne, že je zabava.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ak máte chuť zažiť niečo úplne nepredstaviteľné, tak zbaľte batoh, bike do deky, a smer Albánsko. Určite budete Vy a Váš zadok ešte dlho spomínať na spoločné chvíle v tomto prekrásnom horskom prostredí. Ak by ste sa rozhodli podstúpiť dobrodružstvo takéhoto typu, je dobré sa obrniť veľkou dávkou trpezlivosti a chuti prekonávať vlastné prahy bolesti. Navigácia je tu prudko obmedzená na mapy hrubej mierky, kde sú poväčšinou zaznačené len mestečká a „hlavné cesty". Takže bude dobré oprášiť metódy navigácie našich praotcov, pretože GPS väčšinou ukazovalo že tento kus sveta ani neexistuje.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Dana Árvayová (Dvořáková)

Dana Árvayová (Dvořáková)

Bloger 
  • Počet článkov:  233
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Človek, ktorý miluje život na plno, vietor vo vlasoch a výhľady ... aj tie v živote ;)Teraz som už matka dvoch detí, samostatne rozbehnutá aromaterapeutka a spoluzakladateľka projektu Outdoormamas..................................................... Zoznam autorových rubrík:  OutdoormamasVýchodné Turecko (CESTOPIS)bicykel, my loveznačka handmadepremýšľam, tuhokade tade, východ i SlovenskoIránKaukazAlbánskoEgyptLibanon, Sýria, Jordánsko

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu