reklama

Merida Zelená stopa SNP Banská Bystrica, alebo Bojujem o život

Dva dni pred posledným dátumom poslania prihlášok na preteky zisťujem, že sobotu 1.9. sa v Banskej Bystrici koná cyklistický maratón Zelená stopa. Kremnické hory v celku poznám (na trati zisťujem, že ich vôbec! nepoznám), máme v blízkosti chalupu, takže je kde prespať a tak rýchlo a ľahko padá voľba vyskúšať niečo vážne.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (37)

Utorok 28.8. rýchlo zadávam príkaz na úhradu štartovného a posielam faxom usporiadateľovi prihlášku na polmaratón. Piatok večer ešte montujem kapsičku pod sedlo. Kúpila som si duše, vyzuváky a imbusy, nevyhnutne podstatné náradie keď pichnete (čo je bežné aj niekoľko krát za pretek). S trochou problémov sa mi to nakoniec podarí namontovať, ešte pumpu pod nosič na fľašu, naolejovať reťaz - finito. Do Billa igelitky jedným šmahom zhrabúvam "jedlo" na víkend. Jonťák, Energi drink, gélový drink, karnitín, kreatín, magnézium, céčko, béčko, kačacie hovná, power barky (jediná tuhá "strava").

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Celú noc z piatka na sobotu sa prehadzujem, klasika, ako malé decko. Toto je môj prvý pretek a tak mám bobky. V sne sa mi miešali obavy s očakávaniami, odvaha so strachom keď "vybuchnem", odhodlanie i nechuť z bolesti. Ráno vstávam na počudovanie ako rybička, rýchlo balím veci (niet čo veľa baliť - camelbag, karnitín, dva banány) a vyrážame. Do Banskej prichádzame o 7:30 - priskoro a na parkovisku je zúfalo málo áut. Namrzelá rozospatá tvár môjho priateľa mi naznačuje, že mohol ešte hodinu spať, a nie sa sem trepať tak skoro. Nenechávam sa však odradiť rozospatou pantomímou a idem sa zaregistrovať. Vonku je rezko, ale nie zima - super kombinácia na preteky. Dostávam číslo 300 - či je šťastné neviem ani teraz po preteku (hehe, lebo ešte nie sú výsledky. keď zle dopadnem, rituálne ho spálim). Parkovisko sa ale veľmi rýchlo zapĺňa a do 8:00 prichádza väčšina účastníkov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Skladám bike, lebo v kufri bol bez kolies, ešte raz prebehnem reťaz, došrobujem niektoré veci.

Obrázok blogu

Dávam sa do reči s kolegynkou (na fotke v zelenom) od vedľajšieho auta. Požičiavam si šrobovák a pomáha mi nasadiť číslo (drevo drevené:)).

Obrázok blogu

Tu vlastne nie je problém dať sa s hocikým do reči. Cudzí ľudia sa Vám prihovoria, zas oni sa medzi sebou už aj poznajú, jeden si prišiel požičať rýchlo upinák (škoda nemali sme), iní zase šrobovák, jednoducho sa vytvorila úžasná rodinná atmosféra bikerov. Bolo to skvelé.

Posledné registrácie pred štartom. Motorkári boli záchranný a zberný tím.

Obrázok blogu

Stále ma nechytá nervozita, a ani akosi nestihne chytiť. Je tu taká skvelá atmosféra, každý sa s každým baví, človek nemá čas sa venovať svojim depkám, nervom alebo bobkom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mladučké dievča vedľa mňa je Janka, juniorka. V botaskách, bez tretrov, s ťažkým bikom, nie bohvie ako moderným - nám to všetkým natrela. Skončila piata v kategórii ženy a druhá vo svojej kategórii juniorky.

Obrázok blogu

Štart. Niekde v tej mase je malá ustráchaná Danka. Teraz na mňa došli fest bobky, stojac v tej mase natlačených cyklistov.

Obrázok blogu

Mala som sto chutí zdupkať. Ja viem, nenávidela by som sa do sklonku života, ale priznávam sa dobrovoľne bez mučenia - keby som nebola zatlačená do kotla, bola by som potichu vyprchala odtiaľ. Jediné, čo som si v tejto sekunde priala, bolo zmiznúť do auta. Fakt. (Ten kŕč mi je aj riadne vidieť na tvári)

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Štart!

Tlačenica pri krajoch slávobrány, potom sa to trochu uvoľnilo, jeden cez druhého, noha na nohe, ruka vedľa ruky - malé zaváhanie, malá nešikovnosť a natiahnem sa na "cieľový" trávnik jak dlhá tak široká ... a za mnou polka pelotónu :). Nuž a hoci ma na fotke nevidieť - som tam! A ja viem kde..

Obrázok blogu

A nastalo peklo. Najťažšia časť preteku je prvých 10km - stúpanie na Dedkovo. Tep sa mi z nervozity a snahy totálne nezaostať hneď na úvode zvýšil na nebezpečnú hranicu. Snažím sa neprepáliť tempo, ale aj tak ma dosť prebiehajú, čiže idem pomaly! Udržujem pre mňa rýchlejšie tempo, stále plynulo dosť strmo do kopca. Dych nie a nie sa ukľudniť. Dychčím skôr z nervozity ako z výkonu, aj keď dosť makám. Snažím sa vážne sa ukľudniť, lebo takto nevydržím viac než 15 minút. Tep je na odtrhnutie, lapám dych. Posledné varovanie príde, keď ma začne pichať v boku - anaeróbne procesy začali. "Máš dve minúty sa dostať do normálu, lebo to môžeš zabaliť," hovorím si. Lesná cesta sa trošku zvoľňuje a tak sa konečne dychovo zrovnávam. Skvelé, teraz chytiť dychový rytmus, zladiť nohy (zvoliť nemenný kmitočet), tupý pohľad na predné kolo a valíš!

Miestami sa tlačí bike. To ma úplne vyhadzuje z rytmu. Radšej dreť na jednotke ako tlačiť. Ale dvíha mi predné kolo, tak je to strmé, a musím zosadnúť. Znova ma chytá dychová aritmia, černie sa mi pred očami. Som slabá na pľúca. (Celá moja rodina po mamke i otcovi sú pľúciari, v detstve som prekonala päť zápalov pľúc za sebou, starý otec pošiel na rakovinu pľúc). NEZNÁŠAM SVOJE PREJAVY SLABOSTI! Zatínam zuby a idem ďalej. Hore nasadám a snažím sa dobehnúť stratený čas. Konečne sa dostávam na najvyšší bod stúpania a prichádza zjazd. Dávam si pozor, lebo práve na zjazdoch, kde to vypálite v snahe nazbierať minúty, najčastejšie pichnete. A keďže cica mica nevie prezúvať kolá ... :)).

V zjazde stretávam chlapíka - z rúk, ramien, lakťov, celej nohy mu prúdom tečie krv - zosypal sa na zjazde. Zastavujem a pýtam sa ho či je ok. Kývne hlavou, že je, že už volal záchranku. 10m pod ním už uteká hore záchranár s dlahou. Kamenistý zjazd prechádza do asfaltky a vo mne sa prebúdza duša cestára. Cítim sa úplne istá - radím veľkú osmu, a drem ako to len ide. Prichádzam na prvú občerstvovačku - dedinka Kordíky, 14,5km.

"Predbiehačky" aj posledné metre pred občerstvovačkou :)

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Janka s dievčinou, ktorá nakoniec vyhrá kategóriu junioriek.

Obrázok blogu

Plnka :)) "Nechaj mi ten banán... daj to sem! Ty si už jeden mal!" Všimnite si ten odhodený bike :)))

Obrázok blogu

Achtung baby, idem!

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Snažím sa zhltnúť kúsky banánu, zapíjam jonťákom, a valím ďalej. Niet času na zvyš, aj tak som na konci. Zas nech to nie je úplná ostuda. Trasu z Kordíkov na chatu na Králikoch poznám. Vypaľujem čo to dá, nešetrím sa. Zistila som, že znalosť terénu pridá veľmi veľa. Vieš kedy máš makať, kedy sa máš šetriť. Vieš čo ťa čaká a že za ďalšou zákrutou je už zjazd. Keď to nevieš, ideš skôr opatrne, šetríš sily, zjazdy ideš pomalšie, hľadáš cestu. Ja som trasu nepoznala ... no čo už. Nabudúce... Z Králického sedla, najvyššieho bodu preteku na 27,5 km a prichádza dlhý zjazd kamenistou úvoznicou. Ku koncu dostávam tzv. šijací stroj do nohy - nekontrolovateľne mi kmitá noha. Bolí ma chrbát, šija, dostávam malé kŕče do trapéz, ale plne sa sústredím na zjazd - len nenaletieť na žiaden kameň, nevyletieť v zákrute. Ešte na ceste na chatu a potom do Králického sedla predbieham kopu ľudí. To sú presne tí, čo to vypálili na úvode a teraz došli maggy. V zjazde predbieham ďalších. Z minulo víkendového prechodu Inovcom ma chlapci čo to zaškolili (thx boys) a tak mi zjazd celkom ide - nebojím. :))

Zjazdom lesnou cestou, neskôr asfaltkou prichádzame k rekreačnému stredisku Suchý vrch. Tu je zopár malých ale riadne prudkých stúpaní (aby sme nevychladli :). Hore dole hore dole, predbieham kamoša z Trnavy, a od 33,6km už len stále dole alebo po miernych rovinkách smerom na Banskú Bystricu. Na asfaltke to peckujem, čo to dá (no čo so mnou). Musím pochváliť usporiadateľov za vynikajúce značenie. Nedalo sa absolútne nikde stratiť (čo býva bežné na maratónoch), križovatky prehľadné, na takých miestach kde sme odbočovali z veľkej cesty voľakde za roh (a hlavne v zjazdoch), tam stáli praporčíci a z diaľky mávali. V posledných kilometroch pred mestom už nedbám na seba a idem cez kolená. Praporčík mi hlási posledný kilometer a upozorňuje, že už je tu premávka. Policajti ale skvelo zastavovali premávku a navigovali do cieľa.

Cieľ. Posledné šprinty ...

Obrázok blogu

Treba si ustrážiť zadok ...

Obrázok blogu

Tváre odhodlania a zápalu sú úžasné...

Obrázok blogu

Prichádza nemehlo Danka ....

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Indurain je šuvix. Fest šťastná, že to mám za sebou ....

V pozadí je časomiera. Vyrážali sme o 10:15. Prišla som o 13:23. 3:13 h čistého času, 39,7km, 1200m prevýšenie. Tento maratón je považovaný za dosť náročný, kvôli prevýšeniu a typu terénu na trati. Tak som si ho pre istotu vyskúšala hneď ako prvý, aj bez znalosti trasy - samé bonusy :)).

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Predbežne som v kategórii ženy niekde ku koncu. Zišla sa tam že vraj veľká konkurencia (napr prvá bola reprezentantka v biatlone- kde sa ja môžem rovnať?). Žien bolo 20, predbežne som 13. Viac neviem, lebo výsledky vytlačili tesne po mne ako som došla, čiže všetci, čo došli 15 min po mne, už na listine neboli. Ale celkovo v polmaratóne (teda 39,7km) muži + ženy som niekde v na 83. mieste z cca 120. Maratón (77,5 km, čiže 2x polmaratón) bol len v kategórii muži a seniori. Potom tam bola ešte kategória Hobby pre rodiny s deťmi. Celkovo sa zúčastnilo neuveriteľných 250 ľudí. Skvelé!

Vysmiate ... máme to už za sebou. Čaká nás sprcha (studená!!! panebože začo???), guláš, kofolka a tombola...

Obrázok blogu

V maratóne je každý víťaz. Niekedy je dôležité vôbec dôjsť do cieľa...

Obrázok blogu

Tak priatelia - aj na budúci rok, aj na budúci ....

PS: kedy budú výsledky??? zošaliem!!

Dana Árvayová (Dvořáková)

Dana Árvayová (Dvořáková)

Bloger 
  • Počet článkov:  233
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Človek, ktorý miluje život na plno, vietor vo vlasoch a výhľady ... aj tie v živote ;)Teraz som už matka dvoch detí, samostatne rozbehnutá aromaterapeutka a spoluzakladateľka projektu Outdoormamas..................................................... Zoznam autorových rubrík:  OutdoormamasVýchodné Turecko (CESTOPIS)bicykel, my loveznačka handmadepremýšľam, tuhokade tade, východ i SlovenskoIránKaukazAlbánskoEgyptLibanon, Sýria, Jordánsko

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu